17. november - Revolucionári znova snívajú!

Ľudka Lipovská 29.11.2019 3 minúty na prečítanie

V tom čase som bola aj ja študentkou. Stála som v uliciach s kľúčami v rukách, spievajúc s ostatnými: ,,Sľúbili sme si lásku ..."

Ale bola som študentkou so svojimi problémami, politika ma nezaujímala a Boh bol pre mňa vtedy jedna veľká neznáma. No nie iba preto, že ho zakazoval režim, ale mňa osobne ani nezaujímal.

Pamätám si, keď ma naši takmer vydedili po tom, ako som im povedala, že v takého boha, v akého oni veria, ja neverím. No nakoniec museli uznať, že ma vlastne vydediť nemôžu. Vtedy sme totiž do cirkvi chodili iba počas sviatkov a Boh bol pre nás všetkých iba jednou neznámou.

Neznášala som svoju školu, a tak mi tento "17. november" vyhovoval. A hoci som tieto naše študentské štrajky v uliciach horlivo zastávala pred mojím ockom, myslím, že sme na tom boli obaja rovnako. Boli sme ako ovečky, ktoré sa iba pridali k davu, netušiac poriadne, čo sa to vlastne deje. Rozdiel bol iba v tom, že sme boli v rozdielnych stádach, ktoré boli postavené proti sebe. 

Nikto z nás dvoch netušil, čo sa bude diať potom a akú budúcnosť to pre nás oboch prinesie. Ja som čakala nádej, ale môj ocko prežíval strach. A ako to nakoniec dopadlo?

Za ocka viem povedať iba to, že prestal mať strach o svoju prácu a naďalej, aj keď teraz už v ,,ne-istotách", bol stále hlavným živiteľom rodiny. No pribudol mu strach o našu budúcnosť. O budúcnosť svojich detí. Nedokázal, ako mnohí z jeho generácie, pochopiť, ako sa dá žiť bez istôt, ktoré vtedy sľuboval bývalý totalitný režim a ktorý teraz prestal existovať.

A čo ja?

To, čo spôsobilo túto ,,Nežnú revolúciu" som sa dozvedela až po niekoľkých rokoch. Bola som totiž jednou z mnohých modlitieb, ktorá sa vrátila z neba späť ako vypočutá. Pretože nielen že padli múry socializmu, ale začalo sa otvárať nebo aj nad našou krajinou. A tu sa začal aj môj príbeh spoznávania Boha, ktorý bol pre mňa predtým len "jednou neznámou".

Nádej, ktorú som očakávala, neprišla od nového "poriadku", za ktorý som štrajkovala aj ja, vtedy ešte ako ,,neprebudená ovečka". Ale táto nádej prišla priamo od Neho. Od Boha, ktorý si ma sám vyhľadal a ktorému nevadilo, že som ho predtým zaprela. On sa ani vtedy nebál o moju budúcnosť. Vedel, že ho budem raz milovať a spoznávať ho ako svojho Otca. 

Teraz sa túžim prihovárať v modlitbe za našich synov a dcéry. Pripojiť sa k svedkom viery, spomínaných v 11. kapitole Listu Židom. Za revolucionárov, ktorí by znova začali snívať. Modlím sa, aby sa 17. november 1989 stal naplneným proroctvom pre novú ,,Nežnú revolúciu". Revolúciu, o ktorej sníva sám náš Pán Ježiš Kristus aj so svojím Nebeským Otcom. Aby sa splnil Ježišov sen tak, ako je to zaznamenané v Žalme 110 a v jeho veľkňazskej modlitbe (Jn 17). Alebo dokonca aj v básni Vízia, ktorá je pre mňa osobne vždy živá.

Modlím sa, aby si vás Boh zobudil a nikto z vás už nestál v zástupe jeho revolucionárov iba ako ,,neprebudená ovečka". Ako ovečka, ktorá vlastne ani netuší, prečo drží svoje kľúče v tejto "novej Nežnej revolúcii". Modlím sa za milosť u nášho Nebeského Otca, aby tam, kde predtým vládol strach o budúcnosť, neviera a beznádej, zavládla teraz viera, nádej a láska. Nech revolucionári znova snívajú Božie sny!

Amen.

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------https://www.youtube.com/watch?v=4jSvgmzuL4c