Ako sa môžete pripraviť na manželstvo, kým ste slobodní

Lisa Jacobson 11.08.2022 4 minúty na prečítanie

     Ak ste slobodný/á, niekedy sa môžete cítiť osamelo. No niekedy vám to môže pomôcť pripraviť sa na manželstvo.

      Jeden večer okolo 20:00 som sedela v obývačke nášho malého dvojpodlažného domu sama. Práve som uložila do postele naše štvormesačné dieťa. Bola to ďalšia noc zo série nocí, kedy som išla spať sama. Tiež som sa ráno sama zobúdzala a to sa opakovalo aj ďalšie dni. Môj manžel bol na služobnej ceste. Aj keby nebol, v práci býval od 6:00 do 17:00 – zvyčajne až do 19:00. V manželstve sme žili ani nie dva roky, a ja som ho sotva videla. Veľa takýchto nocí som sa hnevala. Bola som nahnevaná na Boha, lebo som mala pocit, že ma oklamal. Hnevala som sa na svet za to, že manželstvo vyzeralo ako niečo, čo v skutočnosti nebolo. Vtedy som si myslela: „K tomuto som sa teda naozaj nezaviazala.“

     A potom som si spomenula na iné obdobie osamelosti. Bolo to obdobie očakávania, keď som ešte bola slobodná. Bolo to len niekoľko rokov dozadu. Do svojho denníka som napísala odkaz pre svojho budúceho manžela: „Dnes som prežila ťažký deň... Nemôžem si pomôcť, ale veľmi rada by som vedela, kde si a ako dlho musím čakať, kým ťa stretnem.“ V tom období som sa naučila veľmi veľa o čakaní. Zmenilo ma to, posilnilo a vybavilo na ďalšiu cestu. Len som to vtedy ešte nevedela.

     Keď som sa vydala, myslela som si, že čakanie sa skončilo. Dostala som to, čo som chcela! Ibaže, deň po našej svadobnej ceste môj manžel odišiel na trojtýždňovú služobnú cestu. Zvyšnú časť nášho prvého roku manželstva bol vždy jeden z nás mimo domu kvôli práci. Dokopy sme sa nevideli šesť mesiacov. Do môjho srdca sa opäť vkradli osamelosť a nespokojnosť, ktoré sa vrátili na svoje staré, pohodlné, ešte teplé miestečko v mojom vnútri. V skutočnosti ma osamelosť a nespokojnosť nikdy neopustili. Boli v mojom srdci vítané, pretože som ich nikdy nevyhodila. Keď sa moje okolnosti zmenili, na chvíľu sa ukryli, ale hneď pri prvej skúške sa objavili opäť. Keď som sa stala mladou matkou, uvedomila som si pravdu: Aj manželstve sa človek cíti osamelý. Začala som premýšľať o osamelosti. V manželstve sme ju nečakali, ani sme si ju nevybrali, no bol to náš údel pre toto obdobie. Ako by som na to mala reagovať? V mysli som sa okamžite vrátila do rokov, kedy som bola slobodná.

Slobodná

     Keď som bola slobodná, naučila som sa, že osamelosť nás môže priviesť k horkosti alebo ku Kristovi. Zakaždým, keď sa rozhodneme pre Krista, On nás odmení pokojom a ukáže nám cieľ.

     Keď som bola slobodná, naučila som sa, že pocit osamelosti je viac duchovná záležitosť ako záležitosť okolností. Dokázala som  mať radosť aj bez veci, ktorú som tak veľmi chcela. Dokázala som sa radovať vždy, keď som si spomenula na to, kto je Boh a že je väčší ako moja životná situácia.

     Keď som bola slobodná, naučila som sa nevkladať svoju nádej do ľudí, ale do Božej prítomnosti a láskavosti ku mne.

     Keď som bola slobodná, naučila som sa neustále dúfať v budúcnosť, ale zároveň si užívať prítomnosť.

     Keď som bola slobodná, naučila som sa využívať každú minútu na to, aby som uskutočňovala Božie volanie v mojom živote, aj keď som nevedela, ako sa budúcnosť vyvinie.

     Keď som bola slobodná, naučila som sa byť hlboko závislá od Boha. Keď som bola sama, dôverovala som jeho súcitu a jeho prítomnosti.

Vybavená na manželstvo

     Všetky tieto veci, ktoré som sa naučila počas svojich slobodných rokov, ma pripravili na manželstvo, do ktorého som vstúpila. Boh vedel, čo budem potrebovať. Vedel, že musím byť dostatočne silná, aby som odolala ťažkostiam vo svojom mladom manželstve. Osamelosť, ktorú som zažila v manželstve, nie je to, o čom mi ľudia písali na svadobných oznámeniach, ale bola a je veľmi skutočná. No viete, čo je úplne úžasné? Božia prítomnosť je ešte skutočnejšia.

    Božia prítomnosť (v slobodnom, či manželskom stave) je skutočnejšia ako osamelosť.

     Netušíme, čo od nás bude manželstvo vyžadovať, kým do neho nevstúpime. Svoje slobodné roky by sme mali prežiť naplno a učiť sa z príležitostí, ktoré nám dáva Boh, všetko, čo dokážeme. Mali by sme mu dovoliť učiť nás, aby sme dozreli do toho, že z nás budú ženy, ktoré závisia od Boha, aby sme tak dosiahli úplnú spokojnosť. Vďaka zakoreneniu v Kristovi bude z našich sŕdc prúdiť ešte silnejšia duchovná identita do našich manželstiev.

How the Loneliness of Singleness Prepares You for Marriage - Club31Women