Ako vyzeral Ježiš?

Ivka Šalgová 22.07.2019 4 minúty na prečítanie

Kresťanský svet je plný obrazov a sôch zobrazujúcich Ježiša Krista. Od obrazov u starých rodičov v spálni, obrázkov v modlitebných knižkách cez slávne umelecké diela až po historické mozaiky pochádzajúce z prvých storočí po Kristovi.

Všetky zachytávajú Ježišov výzor a často majú jeho portréty spoločné črty. Ako sa však rozširuje geografický a kultúrny región a ako plynú storočia, Ježišova tvár je stále iná, prispôsobená miestnym zobrazeniam a momentálnym trendom. Ako môžeme zistiť, ako vyzerala naozaj?

Moderní vedci sa rozhodli nehľadať odpoveď na túto otázku medzi umeleckými dielami. Britský súdny antropológ Richard Neave v Manchestri pomocou počítačového programu využívaného na identifikáciu obetí požiarov vygeneroval pravdepodobnú podobu Kristovej tváre.

Pri svojom postupe použil lebku človeka žijúceho v Jeruzaleme v prvom storočí. Výsledky jeho práce skompletizoval tím expertov z BBC a vznikla približná predstava. Podľa všetkého by Ježišova tvár mala byť široká a okrúhla, s tmavšou pleťou, krátkymi vlasmi, výrazným nosom a čiernou bradou. Výsledky výskumu sú len pravdepodobné, pretože experti pracovali s lebkou vybranou archeológmi s čo najviac typickými črtami autentického Žida z tej oblasti. Farba pokožky, vlasy a brada boli pridané tímom BBC a vychádzali z farieb použitých na freskách v prvom až treťom storočí.

V minulosti sa vedci snažili odhaliť Ježišovi tvár najmä na základe odtlačku na Turínskom plátne – plátne, do ktorého bol po smrti Ježiš zavinutý a po svojom vzkriesení na ňom zanechal svoju podobu. Okrem Turínskeho plátna existuje ešte aj takzvaná oviedská šatka uchovávaná v španielskom meste Oviedo, na ktorej je tiež podľa tradície odtlačok Ježišovej tváre. Obe tieto relikvie boli v posledných rokoch podrobené mnohým výskumom, z ktorých vyplynulo, že krv na oboch je identická a odtlačky tváre sú si podobné. Ide o šatku a plachty ako ich opisuje evanjelista Ján v príbehu o vzkriesenom Ježišovi, keď vraví, že tam „videl položené plachty aj šatku, ktorú mal Ježiš na hlave. Lenže tá nebola pri plachtách, lež osobitne zvinutá na inom mieste.“ (por. Ján 20, 6-7)

Evanjelista tento detail zaznamenal nenútene, akoby len na okraj, zanechal nám v ňom ale krásny dôkaz, o ktorý sa v dnešných časoch môžeme oprieť a zasadiť vďaka nemu existenciu plachiet a šatky do širšieho kontextu. Hovorí to o tom, že evanjelisti si nevymýšľali a naozaj do evanjelií vložili tie najpotrebnejšie slová.

Nespočetné zobrazenia Ježišovej tváre za posledných dvetisíc rokov hovoria možno častejšie o tom, ako si ho ľudia predstavovali a aký bol Ježiš pre nich, než to, ako reálne vyzeral. Pokiaľ sa ocitneme na miestach presýtených Ježišovými obrazmi, máme možnosť vidieť desiatky jeho zaužívaných podôb – krásny mladík so svetlými vlasmi, tmavý muž s čiernymi kučerami, nežný dobrý pastier, prísny a spravodlivý sudca, trpiaci muž v posledných chvíľach pred smrťou, kráľovský syn sediaci po pravici Otca, muž odsúdený na smrť. Stále iný a predsa by to mal byť ten istý Ježiš.

V tom všetkom najdôležitejším ostáva náš osobný pohľad. Ako vyzerá Ježiš pre teba? Akého ho poznáš? Keď hľadíš na Jeho tvár, koho vidíš? A keby si aj vedel celkom presne, ako Ježiš vyzeral počas svojho pobytu na zemi, malo by to nejaký vplyv na tvoju vieru? Zmenilo by sa niečo na tvojej viere, ak by sa zistilo, že Ježišove vlasy boli dlhšie alebo kratšie, jeho tvár svetlejšia alebo tmavšia, než je zaužívaná predstava?

Evanjelisti sa pri písaní evanjelií často nevyhli naoko zanedbateľným detailom, opis fyzických čŕt hlavnej postavy ale neuviedol ani jeden z nich. Akoby tým chceli povedať, že toto nie je to podstatné.

„Teraz vidíme len nejasne, akoby v zrkadle, no potom z tváre do tváre. Teraz poznávam iba čiastočne, ale potom budem poznať tak, ako som aj ja poznaný.“ (1 Kor 13, 12)