Boh je centrom všetkého

Magazín Ver.sk 13.02.2019 11 minút na prečítanie

Dvere do svojho súkromia a manželstva, nám dnes pootvorili Zuzka a Andrej Kmotorkovci. Obaja pochádzajú z Prievidze, kde aj žijú so svojou dcérkou Emou. Poznať ich môžete ako vedúcich spoločenstva Piar, lídrov modlitby chvál a taktiež ako ľudí, ktorí kráčajú s Bohom v každej životnej situácii. 

Pamätáte sa, kedy a kde ste sa videli prvýkrát?

Zuzka :Myslím si, že prvýkrát sme sa videli na zápise do 1. triedy (smiech). Boli sme spolužiaci celých 12 rokov. Vtedy sme vôbec nevedeli, čo nás ešte čaká. Bolo to však v niečom veľmi dobré, pretože sme videli naše životy aj pred tým, ako sme spoznali Ježiša osobne, a aj od tohto momentu.

Andrej: Keď hovoríme našu historku o tom, ako sme sa vlastne spoznali, vždy rozmýšľam, či si nevymyslím nejaký úplne iný príbeh, pretože to môže znieť nudne. Ale bolo to veľmi dobré. Zuzka sa mi vždy páčila, no zdala sa mi ako také dobré slušné dievča (čo aj bola) a ja som mal skôr takú rebelskú povahu, tak som ju nechcel pokaziť (úsmev).

Bola to láska na prvý pohľad alebo to trvalo trochu dlhšie?

Andrej: Vieš čo, na prvý pohľad úplne nie, pretože vtedy som ešte nevedel ani čítať, ani písať a zaujímali ma úplne iné veci (smiech). Takže v prvej triede na základke sme sa viac naháňali ako riešili chodenie a ono to tak prišlo postupne.

Zuzka: Trvalo to doooooosť dlho od prvého stretnutia (smiech).

Čo vás na tom druhom fascinovalo a z čoho ste mali naopak pocit, že to nikdy nebude fungovať?

Zuzka: Andrej bol už vtedy silnou osobnosťou a vždy o krok vpred pred inými a s pevnými názormi a silnými líderskými vlastnosťami. Ak bol v tej istej miestnosti ako vy, tak ste ho rozhodne neprehliadli a vedeli ste, že tam je (smiech). No čo bolo pre mňa prelomové a najvzácnejšie, bolo objavenie toho, čo sa skrývalo pod tým „brnením rytiera”, kým skutočne je. A to sú vlastnosti, ktoré na ňom doteraz obdivujem. Srdce odovzdané Bohu a jeho nekonečná starostlivosť a úprimná, dávajúca sa láska. Nielen pri mne, ale aj pri ostatných ľuďoch, to ako ich miluje, ako ich povzbudzuje, podporuje a buduje. Čím viac sme sa ale poznali, tým viac sme videli, že v určitých povahových črtách sme totálne protiklady. Bola som zvedavá, ako to bude pokračovať.

Andrej: So Zuzkou sme v mnohých oblastiach úplne iné povahy a je to veľmi dobré. V niečom sme však veľmi podobní, a to práve v tom, že naozaj úprimne komunikujeme a hľadáme riešenia vo vzťahu, neurážame sa a snažíme sa v prvom rade zmeniť samých seba. Na Zuzke mám veľmi rád jej milovanie, ochotu, láskavosť, disciplínu a jej naozaj hlboké srdce. Že Zuzka vždy ide na podstatu veci, veľa premýšľa a hľadá to dôležité.

Ako dlho ste spolu chodili a čo bolo pre vás náročné v tom čase prekonať?

Zuzka: To je storka na telenovelu (smiech). V skratke, začali sme krátko po tom, ako sme každý osobne spoznali Ježiša a mali sme asi 15 rokov. Myslím, že viac sme bojovali osobne ako medzi sebou. Pre mňa bolo náročnejšie vychádzať zo seba a prejavovať viditeľne a počuteľne lásku Andrejovi.

 Andrej, ako a kde si požiadal Zuzku o ruku?

Andrej: Myslím si, že som to mal celkom dobre vymyslené. Tým, že sa venujem marketingu, mám rád, keď majú veci v živote istý symbolický rámec. Aj ja osobne mám veľmi rád symboliku. Najskôr som prešiel polovicu Slovenska, aby som našiel snubný prsteň, ktorý som hľadal, a potom som si išiel vypýtať dovolenie od rodičov (kedy mi fakt lepilo), aby som ju mohol na Silvestra o polnoci požiadať o ruku na mieste, kde sme zažili veľmi veľa duchovných zážitkov. V novom roku sme vstupovali aj v Spoločenstve Piar do obdobia záväzkov ku spoločenstvu, tak som to takto symbolicky spojil.

Zuzka, tušila si, že sa niečo chystá?

Zuzka: Už sme nad tým premýšľali, rozprávali sme sa o budúcnosti a vedeli sme, že chceme ísť spolu ďalej, takže na jednej strane áno, vedela som, že to príde, ale na druhej strane som nevedela, kedy presne a ako. Bolo to veľmi pekné.

A bola svadba. Je niečo, čo by ste snúbencom v svadobných prípravách chceli odkázať?

Andrej: Nepotrebujete tak veľa koláčov, ako vám všetci hovoria (smiech).

Zuzka: Užite si svadbu aj prípravu a nestresujte. Nejde o to mať ju dokonalú zvonka, ale pamätať na ňu ako na skvelý čas a začiatok celého dobrodružstva.

Prvý rok manželstva. Ako by ste ho opísali tromi slovami?

Zuzka: Vychádza mi to na štyri. Od slávy k sláve. Ale fakt! Takto sme ho často opisovali.

Andrej: Skvelé,  jednotné,  nadprirodzené.

Dobre a teraz trochu viac. Prvý rok manželstva - radosti, starosti, výzvy... ako to vyzeralo?

Zuzka: Bol iný ako sme si mysleli. Lepší! Veľa ľudí nás pripravovalo na to, že prvý rok je najhorší. Vôbec sme to tak nevnímali, bol skvelý. Jasné, bolo veľa nových výziev, ktoré sme museli zdolať, skončili sme školy, začali pracovať, hľadali si bývanie, 2x sme sa sťahovali... Nebolo všetko úplne jednoduché, ale náš vzťah, myslím, silnel.

Andrej: Áno, často krát sme si hovorili, že je to ešte omnoho lepšie, ako sme si mysleli. A predstavovali sme si to veľmi dobre. Je to asi veľmi rôznorodé, snúbenci majú rôzne povahy, idú do manželstva s rôznymi očakávaniami. Ale my sme také povahy, že konflikty chceme riešiť, zbytočne sa neurážame, dôverujeme si a je veľmi cítiť to, že duchovne sme si naozaj blízki. To je asi tá podstata. Jednota v Bohu nám prináša jednotu do manželstva.

Ema - čím všetkým ste v nej obdarovaní a čo prinieslo rodičovstvo do vášho života a vzťahu?

Zuzka: Na túto tému by sa dal napísať elaborát (smiech). Ema je úžasný dar pre nás, to sa ani nedá tak v skratke napísať. Jej meno znamená radostná, milovaná. A presne taká je. Všade prináša lásku a radosť. Rodičovstvo nás stále učí. Je krásne a ťažké zároveň. Ale zakaždým, keď vidíme Emku, tak si hovoríme, že to stojí za to. Mne osobne rodičovstvo najviac otvorilo oči voči mojim rodičom. Až teraz úplne chápem ich obety, lásku a všetko, čo do nás investovali. A som im za to veľmi vďačná. Zároveň spoznať Andreja v role otca bolo veľmi silné. S Emou majú veľmi špeciálny vzťah a je úžasné to sledovať zblízka. Rodičovstvom prišla zmena do nášho života. Ale zároveň si obaja uvedomujeme, že chceme ísť ďalej v takom našom smerovaní, kde cítime volanie. Že na jednej strane sa musíme aj vzdávať vecí, koníčkov, atď., ale zároveň nemáme stratiť samých seba a všetko nechať a byť upriamení len na deti. Nájsť v tom zdravý balans.

Andrej: Doma veľmi radi čítame a keď sa rozprávame o výchove, tak sme tiež prečítali rôzne knihy a hľadáme model výchovy, ktorý je nám najbližší. Avšak ani v knihách nie je všetko a veľakrát, keď už nevieme, tak nám Duch Svätý v pravý čas ukáže, ako ďalej postupovať, ako veci vnímať, ako sa stavať k bežným situáciám. Tým, že veľa slúžime a počúvame príbehy ľudí, tak sme si už všimli, čo ľudí vo vzťahoch s rodičmi zraňuje, ako potrebujú mať deti istotu a bezpečie v rodine. Ja si asi musím stále viac uvedomovať, že je dobré, že nie som dokonalý otec, pretože tu už dokonalý Otec je, a tak je to správne.

Čo je pre vás najväčšou výzvou pri jej výchove?

Andrej: Nevychovávať zastrašovaním (taký ten spôsob - nerob toto lebo toto) a zároveň veľmi presne držať hranice. S tým mám niekedy problém, lebo by som rád hranice povolil, hlavne keď sa Emka na mňa tak pekne pozrie a veľmi ťažko jej vtedy odolať.

Zuzka: Rodičovstvo je náročné, to si podľa mňa treba priznať. My sme ešte len na začiatku a s jedným dieťaťom, takže mudrovať veľmi nebudem :). Ale čomu sa ja najviac učím vo výchove, je mať kontrolu nad sebou a svojimi reakciami a nie nad Emkou. Zachovať si nadhľad a vyberať si vzťah pred pravidlami. A spánok... ó áno, ale už sa to zlepšuje (smiech).

Keď potrebujete radu do manželstva, vzťahu či výchovy, máte niekoho, kto vám pomáha nájsť riešenia?

Zuzka: Radi si necháme poradiť rodičmi, priateľmi. A zároveň hľadáme našu cestu, naše poslanie. Obaja sme veľkí knihomoli, takže veľa aj čítame, počúvame. Ale vždy nechávame priestor pre Ducha Svätého, lebo najlepšie pozná našu situáciu a vie radiť najlepšie.

Andrej: Veľa čítame, ale napríklad o manželstve som ja skoro žiadnu knihu ešte nečítal. Toto je inak aj na zamyslenie a je to dobrá otázka. Myslím si, že vzory v manželstvách okolo seba máme a mohli by sme rásť rýchlejšie, keby si nechávame radiť. Čiže budem nad tým uvažovať.

 Je nejaká kniha, ktorú by ste vedeli odporučiť ohľadom rodinného života a pomohla aj vám?

Andrej: Skôr by som to povedal tak, že čerpám z rôznych zdrojov, ktoré hovoria o tom, ako žiť Božie kráľovstvo dennodenne. Človek pochopí princípy a potom tieto princípy sú univerzálne do každej oblasti života. Ale oslovila ma napríklad aj kniha Vzťahová výchova, úvod do Montessori alebo teraz aktuálna Klub nerozbitných detí.

Zuzka: Vnímam to veľmi podobne ako Andrej, že v manželstve nám nepomáhajú v prvom rade knihy o manželstve a pri výchove iba knihy o výchove, ale že všeobecne kresťanská duchovná literatúra nás robí zrelšími a to sa prejavuje aj v rodinnom živote.

Obaja ste v Spoločenstve Piar v Prievidzi. Takisto ste obaja v líderskom tíme. Akú úlohu zastával a zastáva Boh vo vašom vzťahu?

Andrej: Stále viac a viac si všímam, že neexistuje lepší spôsob ukotvenia svojho života ako to, že dáme Boha do centra všetkého. Nehovorím, že to vieme žiť 100%ne. Avšak Boh Otec je dobrý, láskavý, verný a On sám nás chce v prvom rade viesť. Pre mňa je vzťah s ním kameňom, na ktorom stojí všetko, čo robím. Nechcel by som to žiť inak.

Zuzka: Keď som predtým písala, že sú osobnostné črty, v ktorých sme naozaj presne odlišný, tak práve v duchovnom prežívaní sme si veľmi podobní a je to rozmer nášho vzťahu, ktorý nás silno zjednocuje a dáva zmysel našej láske, aby stále rástla. Boh má prvé a nemenné miesto v našich životoch a preto má prvé miesto aj v našom manželstve a rodine.

Ako vyzerá váš modlitebný život v manželstve? Modlíte sa spolu? A ako si viete usporiadať čas na modlitbu?

Zuzka: Modlitba a to, ako vyzerá náš osobný čas s Bohom, sa mení obdobiami, ktoré prežívame. Iný bol, keď sme ešte len študovali, iný, keď sme sa zobrali, a teraz je opäť iný, keď máme aj Emku. Niekedy sa môže zdať, že času je stále menej a menej a že nedokážeme udržať našu modlitebnú rutinu. Ale rodičovstvo je veľmi o zmenách a my musíme na ne reagovať správne. Tak to je aj s osobnou modlitbou. Každý hľadáme v prvom rade svoj čas s Bohom.  A potom veľakrát sa prirodzene spája aj vzájomne. Nemáme žiadnu presnú rutinu. Myslím, že to stále hľadáme.

Andrej: Presne tak. Je ťažšie večer o deviatej začať nahlas kričať a hrať chvály. Aj kvôli susedom, aj kvôli Emke (úsmev). Skúšali sme všeličo. Mávame také obdobia - niekedy sa veľa spolu zdieľame, niekedy sme sa modlievali Breviár, niekedy sa modlievame každý sám. Večer sa krátko modlíme aj s Emou. Nemáme jeden presný štýl - ale asi postupne k tomu smerujeme. V tejto oblasti to práve tak vidím, že tu je pre nás aktuálne cesta hľadania tým cieľom.

Viete si vyhradiť čas len pre seba a ísť spolu na rande?

Zuzka: Určite menej ako predtým, ale snažíme sa nachádzať si čas len tak pre seba.

Andrej: Minulý týždeň sme boli v saune. Ale neviem ako Ty, ale my doma mávame problém s tým, že sme dosť veľa času online. Čiže aj keď môžeme mať čas spolu, niekedy ho chceme mať len pre seba a toto vnímam, že Boh u nás robí a mení. Byť viac minimalisti vo svete a omnoho viac byť offline.

Máte nejakú spoločnú voľnočasovú aktivitu?

Zuzka: Máme radi wellness, prírodu, čas s rodinou a priateľmi. Dokonca aj služba je pre nás „voľnočasová aktivita,” pretože to robíme vo voľnom čase spoločne a máme to veľmi radi.

Andrej: Tým, že aj Emka je veľký cestovateľ, tak my bývame doma veľmi málo. Stále niekde sme, či už slúžime, alebo sme s priateľmi. Máme radi náš domov, ale je v niečom pravda, že domov nie je priestor, ale ľudia.

Čím práve žijete vo vzťahu s Bohom a ako sa to odráža vo vašom rodinnom živote?

Zuzka: Žiť všednosť a hľadať v nej jej nevšednosť. V rodinnom živote teda žiť prítomnosť a posväcovať okamih.

Andrej: Žiť veci tak, aby mi viac záležalo na tom, čo si o mne myslí Boh, ako na tom, čo si o mne myslia ľudia. Nemať strach z ľudí a sveta, ale mať veľkú bázeň z Boha. Žiť „rutinu” Kráľovstva v maličkostiach.

Ako veľmi sa vám darí skĺbiť rodinu, službu a prácu?

Zuzka: Stále sa to učíme. Vieme, čo sú pre nás priority, a podľa toho sa snažíme si usporiadať veci v období, ktoré príde. Preto aj vždy radíme ľuďom, že si musia definovať svoje priority a tak si nastaviť zrkadlo pred Bohom v tom, do akej oblasti koľko času, zdrojov a energie investujú.

Andrej: Od nového roku som si stanovil jednotlivé časy, kedy chcem chodievať domov z práce, aby si aj Zuzka vedela lepšie plánovať dni. Tým, že podnikám a dosť slúžime, to býva niekedy také nepredvídateľné. Ale myslím, že je to dobré a máme taký life balance.

S akou vecou ste bojovali pred vstupom do manželstva a potom ste zistili, že to bolo iba klamstvo, ktoré vám naháňalo strach?

Zuzka: Ja som asi nemala vyslovene strach z niečoho.

Andrej: Už priamo v manželstve to asi nebolo, ale pred manželstvom som si tak kládol otázku, či bude Zuzka naozaj pri mne šťastná. A teraz vyzerá, že je, tak je to v poriadku (smiech).

Chodia za vami mladí, ktorí sú vo vzťahoch či manželstvách a radia sa s vami? S akými problémami sa najčastejšie stretávate?

Andrej: Niektoré páry za nami chodia a rozprávame sa spolu, modlíme sa za ich vzťah a budúcnosť. A je to veľmi rôzne. Avšak ja si myslím, že ešte sme manželia krátko na to, aby sme vedeli dávať nejaké cenné rady a zaručené triky. Viac chceme byť takou inšpiráciou a povzbudením, že manželstvo môže byť aj v prvých rokoch veľmi dobré, že je potrebné svoje postoje a očakávania komunikovať a že je potrebné v prvom rade pracovať na svojej povahe a na svojom charaktere, skôr ako na zmene svojho partnera.

A na záver - dobrá manželská rada pre našich čitateľov?    

Zuzka:

Pracujte na týchto pilieroch:

1. Intimita s Bohom
2. Nahá dôvera
3. Úprimnosť
4. Práca na sebe samom v prospech spoločného vzťahu

Andrej: Pred manželstvom: Hľadajte si partnera, s ktorým si budete predovšetkým duchovne a hodnotovo rozumieť. Rada do manželstva: Riešte problémy a komunikujte svoje očakávania. Veď keď to nepoviete, budete sa s tým trápiť do konca života. Duch Boží veľmi veľa vecí schválne otvorí, aby sme mu v tom všetkom mohli dať priestor.