Cirkev je Kristovo Telo

Jozef Slavkovský, kňaz 25.04.2019 3 minúty na prečítanie

 Áno, medzi nami – rozdielnymi kresťanskými denomináciami je reálne duchovné prepojenie, reálne spoločenstvo jedného organizmu. Môžete sa pýtať ako to myslím, alebo na mnoho teologických rozporov a praktických dôvodov.

Keďže som kňaz Katolíckej cirkvi a tejto téme sa trošku venujem (a budem venovať v tejto rubrike), z katolíckej perspektívy oficiálne nehovoríme, že s bratmi a sestrami z iných denominácií nemáme reálne spoločenstvo – organizmus. II. Vatikánsky Koncil vo svojom dekréte „O obnovení jednoty“ toto prepojenie vyjadril slovami „neúplné communio – spoločenstvo (communionisimperfectum).“[1]

Tento spoločný a reálny organizmus kresťanov postavil aj na biblickom základe, kedy do Kristovho tela vstupujeme už krstom a vierou. [2] Wau. Chápete? Áno je síce nedokonalé, neúplné, avšak je reálne existujúce! Viete, je rozdiel medzi tým, keď hovoríme, že sa máme mať radi a rešpektovať, lebo láska ku bratom atď...,ale vlastne fungujeme a správame sa k sebe ako nezávislé subjekty. To nie je ekumenizmus!

Keďže krstom vstupujeme do vzťahu s Bohom, stávame sa Božími synmi a dcérami, sme chrámom Ducha Svätého, tak tento istý Boh prúdi aj v „žilách“ našich bratov a sestier z iných denominácií a nemôžeme sa tváriť, že pre nás neexistujú. Ján Pavol II. to v roku 2003 na záver Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov presne pomenoval termínom „spiritualita spoločenstva.“ Hovorí: „Nádej, ktorú chceme dneska vyjadriť je, že spiritualita spoločenstva bude rásť stále silnejšie! Ako som písal v mojom apoštolskom liste Novo Millennio Ineunte, nech sa každý z nás stáva stále viac schopnejší pozerať na našich bratov a sestry vo viere v rámci jednoty Mystického Tela, ako na tých, ktorý sú súčasťou nás samých, aby sme sa stávali schopnými zdieľať ich radosti a utrpenia.“[3]  Áno, z pohľadu Katolíckej cirkvi viditeľná a úplná jednota Cirkvi sa prejavuje v Eucharistickom stolovaní, v spoločenstve s biskupmi a pápežom, avšak už teraz dosahujeme stupeň jednoty, ktorú potrebujeme oveľa lepšie uchopiť a ktorá mocne vyzýva. Na úrovni osobnej, cirkevnej i spoločenskej.

Len jednoduché otázky na premyslenie: Kedy som sa naposledy modlil s mojim bratom a sestrou z inej denominácie? Kedy som sa spoločne podieľal na nejakej spoločnej ekumenickej službe, stretnutí, ktoré nezjednotené kresťanské spoločenstvá organizovali spoločne? Ako jednotne spolu vytvárame vplyv vo verejných, spoločenských alebo politických otázkach, ktoré sú dnes, rok po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, tak aktuálne práve na Slovensku?

Na záver len slová pápeža Františka: „Ale otče, môžem sa modliť s evanjelikom, s pravoslávnym, s luteránom? Musíš, musíš!...Všetci sme prijali ten istý krst, všetci kráčame po Ježišovej ceste.“[4]

[1]DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL. Unitatis redintegratio. Trnava: Spolok sv. Vojtecha, 2008, č. 3.Je veľmi dôležité dodať, že slovo communio je teologicky veľmi silný a dôležitejší pojem II. Vat. Koncilu a pre jeho preklad do slovenčiny (spoločenstvo), nemáme presný ekvivalent. Znamená oveľa silnejší zväzok spoločenstvo, ale skôr „reciprocita,“ vzájomné prepojenie na mnohých úrovniach. Porov.SLAVKOVSKÝ, J. Volanie po jednote a ekumenickom zmierení počas pontifikátov Jána Pavla II. a pápeža Františka a ich vplyv na posun ekumenizmu v súčasnosti. In: CRZP [online], s. 19 [cit. 06.12.2018]. Dostupné na internete: link

[2]Porov. DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL, Unitatis redintegratio, č. 3.Napr. aj 1Kor 12,13: „Veď my všetci...sme boli pokrstení jedným Duchom v jedno telo.“

[3]Porov. JOHN PAUL II. Conclusion of theWeek of Prayerfor Christian Unity. In: Vatican [online] [cit. 24.02.2018]. Dostupné na internete: link

[4]Vatikánsky rozhlasVatikánsky rozhlas. In: [cit. 27.03.2018]. Dostupné na internete: link