Ekumenizmus návratu, Jozef Slavkovský

Jozef Slavkovský, kňaz 01.04.2020 5 minút na prečítanie

Ekumenizmus „návratu,“ jednoducho povedané: čakanie katolíkov, kým sa ostatní kresťania vrátia naspäť do Katolíckej cirkvi, už dnes nie je oficiálny katolícky pohľad na zjednotenie kresťanov.

„To vážne?“ môžete sa pýtať. „Mnohí katolíci, možno aj kňazi to tak nevnímajú...“ Áno. Ešte nám chvíľu potrvá, kým tomu ako katolíci (ale aj oddelení bratia a sestry) porozumieme a kým sa tento model definitívne vytratí z nášho slovníka. A to nie len na Slovensku.

Naozaj je tento pohľad už prekonaný? Poďme pekne po poriadku. Nebolo to tak dávno, keď ešte encykliky Satis Cognitum (1896) Leva XIII. a Moralium Animos (1926) Pia XI. potvrdzovali tento „model návratu,“[1] avšak s Druhým vatikánskym koncilom prišiel posun novým smerom. Akým? Nechcem a ani nebudem dávať lacné odpovede, a aby som nezabudol – keďže som katolícky kňaz, článok píšem z katolíckej perspektívy.

Prvý bod. Na Druhom Vatikánskom koncile, ktorý prebiehal v rokoch 1962 až 1965, katolíci pomenovali jednu vec o samotnej Katolíckej cirkvi, ktorá je veľmi dôležitá práve pre ekumenizmus. Dokument dogmatickej konštitúcie (čiže dôležitý vieroučný dokument) Lumen gentium hovorí, že Kristova cirkev sa nerovná Katolícka cirkev, ale že „pretrváva[2] (lat. subsistit in) v Katolíckej cirkvi“ – čo je rozdiel a dôležitý východiskový bod pre ekumenizmus.

Významný ekumenický líder a bývalý prezident Pápežskej rady pre napomáhanie jednoty kresťanov, kardinál Walter Kasper, k tomu hovorí: „Je to nesporné: subsistit in v konečnom texte nahrádza est (je, rovná sa) z predchádzajúcich návrhov. Kým est vyhlasuje, že Katolícka cirkev je totožná s cirkvou Ježiša Krista, subsistit in ruší túto prísnu identifikáciu. A napriek tvrdeniu Katolíckej cirkvi, že Kristova cirkev je v nej konkrétne prítomná, to vytvára priestor aj mimo jej inštitucionálne hranice. A to pre Cirkvi a cirkevné spoločenstvá, v ktorých sa nachádzajú prvky posvätenia a pravdy, ktoré ako dary patriace Kristovej cirkvi naliehajú na katolícku jednotu (LG, 8; 15; UR, 3; Ut Unum Sint, 10-14).“[3] Je to trochu zložitejší text, ale v skratke hovorí o tom, že ako katolíci máme „štempel,“ že Kristova cirkev siaha za hranice Katolíckej cirkvi. A keďže aj cirkvi mimo nej nesú v sebe naozajstné prvky Kristovej cirkvi, nemusí sa v nich už robiť návrat, lebo sú ako také – samé o sebe, okej.

Svätý Ján Pavol II. Rozširuje a umocňuje toto učenie, keď dokonca hovorí, že u nekatolíkov „sa niektoré aspekty kresťanského tajomstva prejavujú niekedy ešte účinnejšie.“[4] A teda sa od nich môžeme učiť a medzi denomináciami môže prebiehať bohatá „výmena darov.“[5] Poďme ešte ďalej.

Druhý zaujímavý posun, ktorý sa tiež odohral na spomínanom koncile a je pre nás veľmi dôležitý, je, že Katolícka cirkev, to nie je len sa samotná rímska cirkev, a teda slovo katolicita sa nerovná romanicita,[6] ako to bolo bežne vnímané pred koncilom. Toto je pre ekumenizmus naozaj kľúčové pochopiť. Prečo? Profesorka Catherine Clifford v ekumenickom magazíne One in Christ vysvetľuje: „Dokumenty Druhého vatikánskeho koncilu sa nezmieňujú zvlášť o Cirkvi ako o ´Rímsko-katolíckej´. Tento fakt odráža aj hlbšie porozumenie rozmanitosti katolicizmu - ako samotného spoločenstva cirkví, ktoré nezahŕňa len latinskú cirkev, ale dvadsaťdva ďalších autonómnych východných katolíckych cirkví, ktorých pôvod siaha do Byzantských, Antiochénskych, Arménskych, Alexandrijských a Chaldejských tradícií.“[7] Existuje tu teda určitá „legitímna rôznorodosť“ života v samotnej Katolíckej cirkvi a to sa novým spôsobom pomenovalo na koncile. A dokonca tu nejde len o rozličné obrady a rozdiely v liturgii, ktoré poznáme napríklad aj na Slovensku medzi rímokatolíkmi a grékokatolíkmi. Predstavme si napríklad, aký veľký priestor spiritualít, komunít, hnutí a iniciatív máme v rámci Katolíckej cirkvi. Máme teda tiež určitú rozdielnosť v mnohých veciach, rôzne odtiene a farby Cirkvi, ale sme zároveň jedno.

Úplne trefné sú tu slová silnej osobnosti kresťanského a najmä katolíckeho sveta, pápeža Benedikta XVI.: „Jednota neznamená, čo môžeme volať ekumenizmus návratu: To je popretie a odmietnutie vlastnej histórie viery. Absolútne nie! Neznamená to uniformitu vo všetkých prejavoch teológie a spirituality, v liturgických formách a v disciplíne. Jednota v rozdielnosti a rozdielnosť v jednote...“ [8] Áno. Máme tu dočinenia s posunom od ekumenizmu „návratu“ k ekumenizmu rozpoznávania toho, čo sú naozaj veci Kristovej cirkvi, a čo nie sú. Toto je nový pohyb a nové smerovanie ekumenizmu z katolíckej perspektívy. Z tohto dôvodu sa vlastne uskutočňuje aj ekumenický dialóg.

Áno, vyvstáva tu mnoho ďalších otázok ako konkrétne to má do budúcnosti vyzerať a ako vstupovať viac a viac k spoločnému zjednoteniu. Avšak, keď si ako katolíci myslíme, že náš ekumenizmus má byť len o čakaní na akýsi „comeback“ a v skratke povedané našou úlohou je len sa milo tváriť k oddelenému bratovi-sestre a čakať, kým sa všetci ostatní uvedomia, ospravedlnia a vrátia naspäť, tak práve tým by sme okyptili to, čo je pre nás ako katolíkov naozajstný ekumenický dialóg. A teda: „Žiadne obrátenie späť! Žiadne obrátenie späť,“ oznamuje šampiónka ekumenizmu Margareth O´Hara o katolíckom pohľade na zjednotenie kresťanov. O tomto pohľade budú aj ďalšie články, ktoré vychádzajú a budú vychádzať v tejto ekumenickej rubrike.

[1]             PIZZEY, A. Heart and soul: Receptive ecumenism as a dynamic development of spiritual ecumenism. In: Theses [online]. 2015, s. 157. DOI: 10.4226/66/5a9cc282b0bb2

[2]             Lumen Gentium, 8

[3]             KASPER, W. Vatican II: Toward a Multifaceted Unity. In: Vatican II – Remembering the Future [online], s. 154 [cit. 12.04.2018]. Dostupné na internete: http://dc2015.ei-research.net/origins/, Porov. Lumen Gentium, 8; 15; Unitatis Redintegracio, 3; Ut Unum Sint, 10-14

[4]             JÁN PAVOL II., Ut unum sint, 14; Porov. Lumen gentium, 13

[5]             Ut unum sint, 28

[6]             CONGAR, Y. Romanicité et catholicité. In: Histoire de la conjonction changeante de deux dimensions de l’Église. 1987, roč. 71, s. 161-190.

[7]             CLIFFORD, C.E. Journeing together: Ecumenism in the 21.th century. In: One In Christ. 2014, roč. 48, č. 1, s. 11.

[8]             BENEDICT XVI. Apostolic Journey to Cologne: Ecumenical meeting at the Archbishop of Cologne. In: https://w2.vatican.va/content/benedict-xvi/en/speeches/2005/august/documents/hf_ben-xvi_spe_20050819_ecumenical-meeting.html;