Keby si bol býval tu, Mirka Kmeťová

Mirka Kmeťová 14.11.2019 3 minúty na prečítanie

Keby si bol býval tu...

Túto vetu dôverne poznáme z podobenstva o vzkriesení Lazara. Touto vetou privítala Mária i Marta Ježiša po tom, ako prišiel za nimi po smrti ich brata. Obe to vedeli... "Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol býval zomrel!" (Jn 11, 21) Ich brat by žil. A oni by nemuseli prežívať tú obrovskú bolesť, ktorá drásala ich srdce. Nemuseli by sa vysporadúvať so stratou, bezmocnosťou, neistotou, strachom... Lebo Ježiš by nedopustil, aby sa to stalo. Napriek tomu však meškal. Prišiel neskoro. Obe to vedeli. A tak sklamané a zranené, adresujú mu rovnakú vetu.

Keď sa vrátime do príbehu, Ježiš prišiel do Betánie, do domu svojich priateľov Lazára a jeho sestier Márie a Marty po tom, ako bol Lazár už pár dní mŕtvy. V ústrety mu ako prvá vyšla Marta. Mám pocit, akoby Ježiša potrebovala konfrontovať. "Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel." Jej srdce muselo byť plné tejto pravdy. A zároveň bezmocnosti... Lebo vedela, ako to je teraz. A tak dodáva: "Ale aj teraz viem, že o čokoľvek poprosíš Boha, Boh ti to dá." Ježiš jej povedal: "Tvoj brat vstane." A nasleduje krátky rozhovor, v ktorom Marta nakoniec vyzná, že uverila, že Ježiš je Mesiáš... (porov. Jn 11, 20-27)

Potom prichádza na scénu Mária. Nedokázala vyjsť z domu, tak veľmi žialila. Keď ju však Ježiš  zavolal, vyšla za ním. A adresovala mu tú istú vetu: "Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel." A plakala... Na čo Ježiš zaplakal s ňou.

Dostalo ma to. Tá istá situácia. Ten istý Ježiš. Tá istá veta... Ale dve ženy. Ktorých srdcia Ježiš tak úžasne prečítal. On vedel, že Lazár vstane zmŕtvych tak za 5 minút. Vedel, že celá táto melodráma je "zbytočná". Mohol prísť a povedať im: "Ženy, čo to tu vyvádzate, upokojte sa..." Ale on tam bol. V tej chvíli. Tak, ako to obe potrebovali. Verím, že vedel, že Marta potrebuje, aby sa s ňou o tom rozprával. A verím, že vedel, že Mária potrebuje, aby s ňou proste len plakal a bol tam... A potom, keď nastal ten správny čas... Ich zaviedol k hrobu, aby obe mohli byť svedkami jeho zázraku.

Uvedomila som si, že vďaka jeho prenesmiernej láskavosti bolo srdce Marty i Márie pripravené na zázrak. Prežili hlbokú bolesť... V ktorej stretli a našli Ježiša. Uvedomili si jeho veľkosť a všemohúcnosť. A prijali ju. Vyznali, že on je Pán nad všetkým... A tak bola pripravená pôda pre zázrak... A Ježiš... Čítal ich srdcia. Neponížil ich, nezahanbil. Len miloval. Také aké boli. Martu s jej silou... A Máriu s jej citlivosťou.

Ako často adresujeme Ježišovi tieto slová... "Ježiš, keby si bol býval tu, nebolo by sa toto stalo..." Ale... Čo ak Ježiš v tejto chvíli len proste pripravuje pole na zázrak?

A tak len vyznajme... Uprostred toho všetkého... Ježiš je Pán... Slovami... Srdcom... Aby Lazár mohol vstať zmŕtvych. Lebo nevieme, o koľko minút ho má Ježiš v pláne vzkriesiť.