Magazín

LIVE GOD - SIZED DREAMS

Alexandra Tinková 13.09.2023 2 minúty na prečítanie

Tak dnes, ako vždy v piatky, som sa pýtala v rámci Umeleckej schôdzky môjho vnútorného bohéma, čo budeme robiť.

Bohémka chcela ísť do jednej kaviarničky v Devíne, kde som pred ix rokmi sedela, so zalepeným a zapáleným okom, skormútená, ubitá, smutná, bez sily a vízie, pozerajúca na svet (aj doslova) cez tmavé okuliare, aby som oslávila, kam ma Boh Ocko za ten čas doviedol, do radosti, pokoja, plnosti, odpustenia a ešte množstvom snov a túžob predo mnou.

Asi vplyvom horka som sa ocitla namiesto toho na zastávke, odkiaľ šiel taký lesný bus niekam do neznáma. A aj ma 'vyplkol' niekde v neznáme. Najprv som si povedala, že sa pomotám a vrátim pekne na zastávku. No bohémka vo mne si nárokovala: "Heeej, toto je môj deň! Chcem svoju dávku fun, awes and wonders, zábavy, divov a zázrakov, objavov, hry, nových cestičiek a nových impulzov pre zmysly..."

sa zastavím a spýtam Boha, nech mi ukáže

Okej. Tak som sa vybrala hlbšie do lesa. Napokon to bolo ktoviekoľko kilákov, v sandálkoch, kabelke a letných šatách (bohémov lesný outfit), a povedala som si - pri každom altánku sa zastavím a spýtam Boha, nech mi ukáže, či náhodou nemám nejaké menšie, minulosťou, strachom, nevierou, bolesťami okresané sny ako tie, čo mi dal On. Či náhodou sa nemotám iba popri zastávke, mysliac si, že to je celý svet, zatiaľ čo za chrbtom mám nádherný les, divočinu, zákutia, život...Aj s tými protivnými chrobáko-muškami, čo mi dorážali celý čas do čela !

Tak sme kráčali a kecali a Boh mi ukazoval, mojej osvieženej mysli, kam ďalej a ďalej ma chce viesť, že to veľké v mojom srdci nie je žiadne hlúpe bláznovstvo, ale sen práve od Neho (ak máte na vážkach dva sny, jeden malý, sivý, konfekčný, ktorý s vami nič nerobí, ani zimomriavky ani vnútorný úsmev, ani motýle v bruchu a druhý, veľký, svetlý, pri ktorom vám všetko do seba zapadá a každá bunka plesá, tak na 99% ten druhý je od Boha).

A tak som zdarne vyšla až na domovskom Kamzíku, dala si bohémsky obed - kofolu a hotdog, a mierila domov s Bohom dotknutými a oprášenými snami,... Boh si myslí väčšinou o našich životoch, zámeroch a tom, čo tu na svete máme zanechať, oveľa viac ako my sami.