Mary Dwyn Sumbalová: Moje filipínske zápisky z geta hanby a beznádeje

Magazín Ver.sk 25.01.2024 5 minút na prečítanie

      Každého z nás si Boh povoláva a vyzbrojuje pre inú, jedinečnú službu. Kroky koučky a terapeutky Mary Dwyn Sumbalovej zaviedol tentoraz priamo do najchudobnejších ulíc Filipín, kam prišla s kusom viery a odhodlaním pomáhať deťom a mladým ľuďom s ich ťažkými traumami zo zneužívania, chorobami, závislosťami, beznádejou… O svoje emočne náročné, no autentické a úprimné zážitky sa Mary rozhodla podeliť aj s našimi čitateľmi. Možno si pri čítaní týchto riadkov sami uvedomíme, koľko dobrého toho v živote máme a za čo môžeme každé ráno s vďačnosťou ďakovať Bohu…

      „Tak, prvý týždeň mojej misijnej cesty mám za sebou. Cesta bola bez problémov, i keď „jet leg“ so sedemhodinovým časovým posunom bol riadne namáhavý. O to viac, že som hneď vhupla do služby - od začiatku emočne vypätej aj fyzicky náročnej, no pre mňa veľmi vzácnej, obohacujúcej, zmysluplnej.

      V tíme ma prijali naozaj veľmi dobre. Sú priateľskí a otvorení, spolupracujú, dávajú mi priestor zapojiť sa a oceňujú, čo robím. Pomáham školiť personál, učím ich niektoré techniky, ktoré môžu využiť pri práci s deťmi. Keďže nemajú psychologické ani pedagogické vzdelanie (okrem jedného sociálneho pracovníka a vedúcej terapeutky, ktorá to skôr manažuje), sú to v zásade laici.

      Dostala som sa aj k priamej práci s deťmi. Sú traumatizované najhorším spôsobom, aký si len viete predstaviť. Každý deň po práci si poplačem, veľa sa modlím, bojujem, aby ma nepremohol pocit bezmocnosti, že môžem pre nich spraviť len tak málo. No neustále si opakujem, že Boh môže aj z dvoch rýb a piatich chlebov vytvoriť zázrak a postačí Mu k nemu aj to, čo mám - moje srdce a ochota. Zázraky sú tu naozaj potrebné – každý deň a veľa. Cítim, ako ma Boh neustále povzbudzuje a drží, no aj tak je to pre moje srdce tak náročné.

      Všade okolo extrémna chudoba, getá z plechových búd, hlad, beznádej. Tieto deti nemajú nič. A ak aj nejakú rodinu ešte majú a rodičia nie sú mŕtvi alebo v base, tak ich hrozným spôsobom týrali či stále týrajú, zanedbávajú alebo posielajú na ulicu zarobiť si prostitúciou.

      Majú za sebou strašné, pre nás nepredstaviteľné zážitky, polámané duše a psychiku. Nezažili takmer žiadnu lásku, bezpečie, nedostali základné telesné ani emočné potreby, často ani dostatok jedla. Mnohí majú len 2-3 roky školy - buď tam nezvládali byť alebo si to nemohli dovoliť finančne.

      Deti, s ktorými pracujem, majú zväčša 13 -19 rokov, no emočne zostali na úrovni piatich-šiestich rokov, nemali sa ako vyvinúť. Pritom niektoré z nich už samé majú vlastné deti. Prakticky všetci boli sexuálne zneužívaní, týraní a „používaní“ v prostitúcii a niekedy ešte aj sú, lebo je to buď jediný spôsob, ako si zarobiť, alebo nemajú kam ísť. Väčšina z nich má prenosné pohlavné choroby, niektoré aj HIV a ďalšie fyzické a psychické problémy. Pedofílna, gay a transgender prostitúcia detí a mladistvých je tu veľký problém. Je to krajina s najväčším pedofílnym turizmom z USA a UK. Je po ňom veľký dopyt. Veľa detí – dievčatá aj chlapci – je predávaných rodičmi aj na online porno, od ranného veku (je o tom aj viacero dokumentárnych filmov na youtube). Často, keď dieťa nemá doma čo jesť, nemá sa s čím hrať, uteká z domu na ulicu, lebo doma je horšie, už má za sebou niekoľko znásilnení a týraní od širšej rodiny/školy/suseda/z ulice/od inštitúcií. Takto ľahko prepadne a verí tomu, že nemá hodnotu a že za kúsok jedla, dolár či dva predá aj svoje telíčko.

      Centrum, v ktorom pôsobím, sa im snaží poskytnúť zdravotnú a sociálnu pomoc, vzdelanie, poradenstvo, no je tu pre nich aj po duchovnej stránke. Pomáha im programami, ktorými ich učí „zdravo“ si zarobiť, poskytuje im jedlo.

      Ja som dostala možnosť a priestor robiť s nimi arteterapiu, určité techniky zvládania traumy, emočnej regulácie, snažím sa k nim priblížiť pomocou rozhovorov, hier... No keďže v tejto kultúre sa ľudia nezvyknú otvárať emočne a panujú tu silné pocity hanby a viny, je o to náročnejšie dostať sa k nim a získať si ich dôveru. No práve preto, že je tu akýmsi tabu hovoriť o zneužívaní, môže tento obrovský problém ďalej prekvitať.

      Občas si s deťmi zahrám aj na gitare,dávam hodiny angličtiny. Keďže väčšina detí nehovorí po anglicky, pomáhajú mi dvaja zamestnanci centra s tlmočením. Väčšina ľudí, pracujúcich v centre takisto pochádza z chudobných pomerov, mnohí z nich zažili kruté zneužívanie. No Boh si ich k sebe pritiahol a uzdravil ich.

      V centre máme aj biblické okienko a čas modlitieb. Väčšina detí je tu veriacich, no to, žiaľ, samo o sebe nestačí na to, dostať ich z ulice a poskytnúť im aspoň základy toho, čo my automaticky považujeme za normálny život…

      Ak vám táto služba a osudy detí ležia na srdci, modlite sa, prosím, spolu so mnou:

-Za Božiu moc, uzdravenia, vyslobodenie a príležitosti pre čestnú prácu a
zázemie pre deti.

-Za povolenie od vlády na nočnú prevádzku centra, ktoré už dva roky nevedia
získať (kvôli byrokratickým a korupčným prekážkam), aby mali deti ubytovanie a 24-
hodinový bezpečný domov aj cez noc a nemuseli sa vracať do dysfunkčného
domáceho prostredia.

-Za financovanie centra a potrieb detí (nemajú tam skoro nič, deti spia na podlahe
na tenkej karimatke, majú dve jedlá denne a pár vecí, čo som im priniesla). Centrum
funguje ako nezisková organizácia, funguje z darov zo zahraničia a hoci ho spravujú
veľmi čestne a skromne, potrieb je stále viac ako peňazí.

-Za dodávku na nočné výjazdy do tzv. "red distriktov" kde „odchytávajú“ deti
priamo z ulíc počas prostitúcie. Pešo je chodiť po týchto miestach nebezpečné.
Ojazdená dodávka tu stojí okolo 3000-4000 eur, keď sa vrátim, zorganizujem zbierku
na tento účel.

-Za moc slova, keď školím, vediem terapie a ďalšie aktivity, za viac príležitostí
zdieľať svedectvá a modliť sa za nich.

-Za ľahkosť prekladu pre ľudí, čo mi pomáhajú, hoci to nie sú profesionálni
tlmočníci.

-Za súdržnosť, porozumenie, prijatie v tíme a ešte väčšie splynutie a jednotu v
Duchu Svätom.

-Za moc otvárať srdcia, prinášať nádej, úľavu od bolesti a slobodu.
(Už sa to deje a verím, že Pán to požehná ešte vo väčšej miere).

-Za zdravie pre nás všetkých.

-Za strategické partnerstvá do budúcnosti pre tento projekt.

Ďakujem za podporu, že nás nesiete v modlitbách, cítim to, že ste v tom so mnou. Je to naše spoločné ovocie. 

Ďakujem aj tým, ktorí by sa chceli podeliť so svojím finančným darom na dodávku a potreby detí. Prikladám číslo účtu:

SK82 8360 5207 0042 0222 0085. Ako účel poprosím uviesť: Zbierka pre Talita Filipíny.

Mária Dwyn Sumbalová
coach, therapist, trainer
GROW4LIFE s.r.o