Máš právo zastaviť sa...

Alexandra Tinková 15.02.2023 5 minút na prečítanie

     Dnes si sa mi prihovoril, aby si mi spätne ukázal obdobie za mnou, keď som bola strhaná, úzkostná, rozutekaná na sto smerov, dni som mala „rozpolíčkované“ na sto vecí a myseľ „rozfragmentovanú“ na milión drobných starostí. A hoci si mi už vtedy posielal odkazy – zastaviť sa, zostať v tichu, v bezvetrí – ja som utekala a utekala, v čudnom kŕči, strachu, hnaná pocitmi viny, výčitiek, nedostatočnosti, perfekcionizmu: Len nie nič nerobiť! Len nezastať, nespočinúť! Lebo KEĎ NIČ NEROBÍM, TAK VLASTNE NIK NIE SOM!

      Áno, presne toto som mala v hlave. Si to, čo robíš. Toto si myslíme, takto to pozná svet. Lenže Boh sa na to pozerá celkom inak. Práve preto chce zastaviť tie milióny koliesok v našej hlave. Aby sme prestali stotožňovať svoju hodnotu s našimi povinnosťami, výkonmi, bezchybnosťou, zaneprázdnenosťou, odčiňovaním minulosti, splácaním chýb, odpracovávaním všetkého, v čom nie sme dosť....

  ...povedať si jasne, že jedinou prioritou je nám teraz iba „ticho s Bohom“...

   Boh nám chce jasne povedať, že nie, nie sme to, čo robíme. Nie sme naša minulosť, nie sme naše chyby, ale ani naše povinnosti, nie sme náš business ani naša „busyness“ ... Naopak, niekedy nám jasne hovorí, aby sme vypli všetky tie kolieska a motorčeky, aby sme sa postavili nabok od všetkého toho šumu sveta a vravy v našej hlave a zostali s Ním v tichu! Lebo On tak veľmi chce, aby sme pochopili, precítili a uchopili, že SME TO, kým nás ON stvoril. Dávno pred našou minulosťou a všetkými našimi chybami aj víťazstvami... Áno, niekedy už je v našej identite a životnej ceste, v našej mysli a srdci toľko haraburdia, nálepiek a falošných predstáv, že sa to nedá inak, len zastaviť nás! A my Ho aj počúvame, vieme, že nás volá do ticha, do spočinutia, k sebe, ale nevieme už zo zotrvačnosti všetky tie kolieska a hlasy úzkosti a starosti zastaviť. Ten „to do“ list je nekonečný, naozaj nekonečný, a my plano sľubujeme: „No dobre, už len toto, potom toto, a ešte toto, a naozaj končím...“ Ale neklamme sa, ten zoznam sa nikde nekončí. To my musíme urobiť rozhodnutie vystúpiť z neho. Niekedy niečo aj useknúť. A povedať jasne, že jedinou prioritou je nám teraz iba „ticho s Bohom“.

     Áno, niekedy je to ťažké. Vystúpiť z toho. Ale Boh nás neprestane volať, pripomínať nám to (cez sny, vyjavenia, pocity, odkazy vo filmoch, hudbe, cez ostatných ľudí, prednášky, videá, sny, cez vánok počas prechádzky...). A keď už je najhoršie, je taký milosrdný, že niekedy nám určité veci sám vezme z rúk. On sám to utne. Až zostaneme v príjemnej bubline. My a On... Aby sme sa mohli ponoriť do pravdy. O tom, kto sme, o tom, ako ďalej. O tom, čo všetko z tých tisícok políčok v našich „ucválaných“ dňoch za nami nemusíme. A čo nové, naopak, môžeme...

Ak chceš ísť vo svojom živote ďalej, tak zastaň, buď v tichu, bezvetrí, spočívaj v Jeho náručí. Nech tebou preniká Jeho prítomnosť.

     Niekedy nie je iný recept ako sa pohnúť niekam ďalej: Paradoxne – ak chceš ísť vo svojom živote ďalej, tak zastaň, buď v tichu, bezvetrí, spočívaj v Jeho náručí. Nech tebou preniká Jeho prítomnosť. Nech ti tečie žilami, napĺňa srdce, sýti všetky bunky, orgány... Nič nerieš, nedotýkaj sa tých koliesok, neroztáčaj ich zas... Len tichučko a pokojne a tak pomaly ako sa len dá vnímaj deň po dni. Čo sa z nich vyjaví. Čo sa zrodí. Aký kvet vyrastie z toho puku, plného nádeje...

     Nové veci začuješ v tichu. A pravdu tiež. Áno, väčšina krásnych a ohnivých rečí, kázní a prednášok býva o tom, aké skvelé veľké veci má Boh pre nás, ako sa ich nemáme báť chopiť a ako ho máme poslúchať a vyraziť. Áno, áno, áno. A aj tak. Boh mi v týchto dňoch veľmi výrazne a jasne hovorí, preniká mi to všade, do uší, do srdca, do DNA: "Nie je pre mňa tak dôležité povedať ti, čo máš robiť ako to, KTO VO MNE NAOZAJ SI!"

     A to sa dá zistiť a uchopiť a prijať iba časom s Ním. Keď prijmeme, KTO V ŇOM SME, bude stále automatickejšie a prirodzenejšie vedieť aj to, čo kedy robiť. ČO sa odvíja od KTO, šepká mi Duch s tichým úsmevom.

     Máš právo zastaviť sa. Máš právo niektoré dni (aj týždne aj mesiace) iba dýchať a vnímať svoj dych a tep srdca a spoznávať a triediť, čo z minulosti áno a čo nie. Máš právo mať HO na prvom mieste vo svojich dňoch, nevedieť veľa, len čakať, čo ti ON chce povedať, čo ti chce dať. Máš právo očakávať od Neho, aby ťa naučil, ukázal ti, že je tvoj milujúci OTEC a chce ťa naučiť prijímať od neho všetko to dobré. Máš právo byť v Jeho náručí, o nič sa nestrachovať a naberať silu...

"Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním." (Mt 11, 28)

"Toto hovorí Pán: „Zastaňte na cestách a viďte,

skúmajte dávne chodníky;

a kde je dobrá cesta, choďte po nej,

tak si nájdete odpočinok pre dušu.“  (Jer 6, 16)

"Pán je môj pastier, nič mi nechýba:

pasie ma na zelených pašienkach.

Vodí ma k tichým vodám..."  (Ž 23)