Milovaný čas s Bohom v lese

Alexandra Tinková 11.07.2024 5 minút na prečítanie

      Rob to! Rob to dnes, zajtra aj pozajtra, a potom znova a znova...

     Dnes som – a bolo to opäť v čase môjho blahodarného milovaného času s Bohom v lese! – dostala len tak „zhora“ impulz kliknúť na video jedného amerického pastora a učiteľa, ktorý sa zaoberá otázkami financií a hospodárenia. Už po pár slovách a minútach som bola akoby pokropená živou vodou! Zdalo sa mi, že ku mne zo všetkých strán prúdia odpovede na to klbko otázok, chaosu a nepokoja v hlave, ktoré som tam nosila pekných pár týždňov, možno mesiacov! Bola som pozdvihnutá, upokojená, nasmerovaná, naplnená novou odvahou, zmyslom, chcením... Vzápätí som si ale tiež uvedomila, že to video mi už Boh predsa dal ako na striebornom podnose - a je to už možno viac ako rok! – ako dar, ako odpoveď, ako niečo, čím mi chce pomôcť, posunúť ma, priviesť k prielomu... No vidíš, človeče, a ty sa zamotáš do svojich rozptýlení, starostí, lopotenia, zúfania, a v behu dní to všetko na striebornom podnose jednoducho zahodíš niekam do kúta... Áno, hovoríš, áno, áno, viem, toto by som si mala vypočuť, k tomu sa vrátiť, toto bolo dobré... A aj tak. Aj tak si nenájdeš čas. Odtiahne ťa milión iných, „strašne dôležitých“ vecí, povinností, blbostí, kvôli ktorým odkladáš a odkladáš a odkladáš to niečo dobré, meniace, prospešné, čo ti vložil Boh do rutiny dní ako žiarivý diamant...

     Dnes som videla ten obraz celkom jasne. Kadiaľ na mňa nepriateľ udiera najčastejšie. Áno, ďakujem každodenne Bohu za to, že odo mňa odháňa najrôznejšie strašné útoky. Že chráni môj život, bezpečie, zdravie, strechu nad hlavou, že na mňa neuvalí chorobu, nehodu, úraz, viem dokonca, že som chránená pred jedom, bacilom, škorpiónom, hadom aj levom, búrkou aj ohňom... Tieto veľké a zjavné veci dokážeme vnímať ako útok diabla a – paradoxne – sa pred nimi aj dokážeme lepšie brániť ako pred inými, plíživými maličkosťami. Tými maličkosťami, ktoré narúšajú našu sústredenosť, náš pokoj, naše odhodlanie, vytrvalosť, vieru... Viem to. Aj ja som taká. Nechám nepriateľa najčastejšie udrieť na mňa práve tým, že ma odhovorí od KONZISTENTNOSTI v niečom. Od kontinuity, húževnatosti, odhodlaného, až bláznivého opakovania, tvrdohlavého držania sa jednej dobrej veci, kvôli ktorej budem kráčať tým smerom aj zajtra, aj pozajtra, a skrátka furt! Od sebadisciplíny, vôle, toho správneho FOKUSU!!!

     Diabol nemá rád, keď sme sústredení. Miluje chaos a neporiadok v našej hlave. Vie, že vtedy veľmi nerastieme, nesilnieme. Miluje, keď poletujeme z jednej strany na druhú, oblomní, neistí, roztrúsení našou (ne)pozornosťou na všetky strany, a teda na nič. Keď sme rozdrobení na cimpr-campr, úzkostliví, vystresovaní, upachtení presne tými povinnosťami, ktorými sa nechala pohltiť Marta, aby potom nemala čas sedieť Ježišovi pri nohách... Zlý miluje, keď si necháme nahovoriť, že nemáme čas sedieť Ježišovi pri nohách. Lebo potom nepočujeme tie životodarné slová. Potom nie sme premknutí tým pokojom, láskou, odvahou, radosťou a nasmerovaním, ktoré nám Boh dáva...

     Niekedy to znie ako úplné maličkosti. Nepodstatné či dokonca nezmyselné veci (z hľadiska sveta, jeho modly instantného úspechu a hľadísk toho, čo je rozumné a efektívne). Alebo ako niečo márne. Príliš pomalé, príliš nevýrazné. Nie dostatočne okázalé. A práve tam zasahuje zlý, so svojím odhováraním:

„Nie, nechoď každé ráno do lesa, nehľadaj tam pokoj, výnimočné spoločenstvo s Bohom, uzdravovanie a posilňovanie mozgu a mysle, radosť, stíšenie....

Nie, nepočúvaj každý deň tie mimoriadne pomazané a múdre videá, veď za to ti nikto neplatí, je treba robiť x iných vecí....

Nie, nepíš si každý deň denníček, z ktorého sa často rodia tie najkrajšie texty, ktoré sa môžu dotknúť niekoho iného, rozjasniť spleť temných myšlienok, naviesť, dať odpoveď...

Nie, nehovor každý deň Bohu, však sa len pozri, na toto a tamto ti stále neodpovedal (tak, ako si si predstavovala)...

Nie, nečítaj skvelé knižky, vďaka ktorým ti môže len tak zablysnúť skvelý nápad, inšpirácia, rozvíjať sa kreativita, alebo skrátka len tak máš s nimi dobrý radostný čas!....

Nie, nešportuj, veď z toho máš až príliš dobré pocity, energiu, jasnosť v hlave, a to ja nechcem! ...

Nie, nespievaj a nevenuj sa hudbe, veď to je to, čo ti dal Boh, čo miluješ, vďaka čomu sa cítiť ešte viac s Ním spojená, ľúbená a toho sa ja bojíííííííííím... .“

     Hej, diabol sa veľmi bojí, keď ideme dobrými cestami. Diabol NECHCE, aby sme zbierali po ceste tie diamanty, ktoré nám v obyčajných momentoch dňa necháva Boh, dáva nám nimi odpovede, otvára ďalšie dvere, zablysne zjavením, nápadom, myšlienkou, dotkne sa, ako len On vie... Diablova obľúbená - a oveľa častejšie volená taktika, ako rôzne pohromy zvonka – je práve toto. Odťahovanie nás od tých indícií, ktoré nás vedú k riešeniu. K prielomu. K snom a túžbam, ktoré nám Boh vložil do srdca. K tomu, že sme stále viac a viac tými, ktorými nás On vždy chcel mať. K výnimočnému zámeru, ktorý má s naším životom. Zlý nechce, aby sme ten zámer naplnili. Lebo tým sa najkrajšie oslavuje Božie meno. Keď sme tým svetlom, ktorým nás stvoril. A ku ktorému nám dáva tie, občas naozaj nenápadné odpovede. Choď do lesa. Počúvaj tento podcast. Napíš toto. Choď tam... A urob to znova. A znova. A znova. Zajtra. Aj pozajtra.

     FOKUS je strašne dôležitý. PRIORITY (sedieť Ježišovi pri nohách a počúvať) sú strašne dôležité. Víťaz v živote je ten, kto tisíc raz vstal, a urobil opakovane predvčerom, včera aj dnes jednu (trebárs aj nepatrnú) a tú istú vec. Lebo v ňu uveril. Lebo začul, čo mu Boh hovorí a nenechal si to vziať od zlého.