...niekde v lese umriem a hotovo

Magazín Ver.sk 16.10.2020 7 minút na prečítanie

 Vyrastal som v kresťanskej rodine, v ktorej ma rodičia vychovávali najlepšie ako vedeli. V nedeľu sme chodili do kostola, pristupovali k sviatostiam, ba dokonca sme sa doma niekedy spoločne modlili. Ako dieťa som vystrájal a obdivujem trpezlivosť mojich rodičov, ktorú so mnou mali.

Keď som mal 18 rokov, zomrelo pri dopravnej nehode dievča, s ktorým som vtedy, skoro rok, chodil. Najhoršie bolo, že umrelo namiesto mňa, lebo v tom aute som mal pôvodne sedieť ja. Partia známych išla na chatu, na ktorú som mal ísť s autom s nimi. V tom čase som však mal skúšky na vodičský preukaz a nemohol som ísť a tak priateľka išla namiesto mňa. Túto informáciu okrem mňa nikto nevedel. Strašne som si jej smrť vo vnútri vyčítal a postupne som začal obviňovať aj Boha. Bol som presvedčený, že od Neho nikdy nič nechcem, keď dopúšťa takéto veci.

Toto moje rozhodnutie malo na môj život veľmi negatívny dopad. Miesto toho, aby som vo svojom trápení a bolesti hľadal pomoc u Boha, začal som ju hľadať vo všetkom inom, no najmä v tvrdej agresívnej hudbe a alkohole. Nechcel som, aby ľudia v mojom okolí zistili, čo sa v mojom živote skutočne deje, a tak som začal žiť dvojitý život. Pretvaroval som sa, akože je všetko v poriadku, no denne mi do hlavy búšili rôzne grindcore a metalové kapely, ako napr. SlipKnoT, Dark Funeral či Dying Fetus a mnohé iné. Vždy, keď sa dalo, som využil príležitosť poriadne sa opiť. Raz som to fakt prehnal a skončil na JIS-ke.

V tom čase som už mal ďalší vzťah a ako 21-ročný som sa oženil počas chodenia na vysokú školu v Žiline. Brali sme sa v kostole. Tešiac sa z nového manželského života a vnímajúc, že pri mne stojí milovaná osoba, ktorá mi verí sa začal trošičku obnovovať aj môj vzťah s Bohom. Nevydržalo mi to ale veľmi dlho. Prenajali sme si dom, chodili sme do školy a zároveň pracovali. Snažil som sa sústrediť na zarábanie peňazí, aby sme mali nielen na bežný život, ale aj navyše. Z tohto dôvodu som menej času trávil doma. Po 2 rokoch manželstva sme žiaľ prišli o dieťa spontánnym potratom a ja (vzhľadom na nedoriešenú vec z minulosti) som sa znovu začal hnevať na Boha. Takisto som vnímal ako veľkú nespravodlivosť, že sa všetci venovali v tom čase mojej žene a mňa ako budúceho otca akosi nikto neriešil. Každopádne s manželkou sme vydržali spolu žiť ešte ďalší vyše 1 rok.

Jedného dňa, keď som sa vrátil domov z práce, nenašiel som ju už doma. Priznám sa, že to bol pre mňa najväčší šok v živote a ďalší deň som len preležal v posteli viac-menej bez pohnutia. Všemožne som sa snažil, aby sa ku mne vrátila, no jej rozhodnutie žiť život bezo mňa bolo trvalé. Stali sa z nás nepriatelia, zranení zo spoločného vzťahu, ktorí na seba pred druhými a rodinou doslova „kydali“ spŕšky výčitiek Absolútne znechutený a frustrovaný živoriac bez Boha som podal návrh na civilný rozvod. Rozvod nášho manželstva pre mňa nebol vykúpením, ako som si pôvodne myslel, ale ďalším zlyhaním, čo mi poriadne vyhadzovali na oči viacerí ľudia v mojom okolí. Znovu som sa vrátil k starým známym "overeným utišovačom" bolesti. Počúval som tú najtvrdšiu muziku, aká existuje a pil som také veľké množstvá alkoholu, až som nechápal, že ma to nezabilo. Bolo aj málinko svetlých chvíľ, kedy som mal nutkanie k niečomu ako modlitba, no neveril som, žeby bola vypočutá.

Bolo mi zle zo seba samého a dostal som sa až k rozhodnutiu ukončiť svoj život. Aj som si naplánoval dátum na 1. november 2017. Vyrazil som na výlet s tým, že niekde v lese umriem a hotovo. Chcel som skočiť z takého vyvýšeného miesta v bývalom kameňolome. Bolo to buď umriem hneď ako padnem alebo sa dolámem, no kým ma niekto nájde, budem už aj tak mŕtvy.

Keď som sa vydriapal hore naskytol sa mi skutočne nádherný výhľad. Uvedomil som si, že všetka tá prírodná krása dole podo mnou nevznikla len-tak náhodou a došlo mi, že by tu bola ešte tretia možnosť (okrem dvoch vyššie spomínaných). Vtedy som povedal Bohu: "Ak si Ty toto všetko tak neuveriteľne krásne stvoril, daj mi prežiť neuveriteľný rok! Vieš, že ma zo všetkého najviac trápi nepodarené manželstvo a vzťah s mojou ženou preto, ak Ty chceš, daj, aby sme sa takto o rok stretli a zmierili." V tej chvíli som neveril, že ma niekto počuje, tieto slová som povedal iba preto, lebo ma naozaj ohúril výhľad. Ešte som v ten deň veľa miest pochodil a mal som fakt poriadnu turistiku (cca. 40 km). Keď som sa večer vrátil domov, začal som čítať Bibliu a modliť sa. Moje modlitby boli spočiatku veľmi "neohrabané", ani som nevedel, čo mám vlastne hovoriť. Vo vzťahu s Bohom mi pomohla aj kniha Douga Batchelora s názvom Muž z jaskyne.

Hneď od začiatku ma obzvlášť oslovil verš z Biblie, ktorý sa píše v knihe Žalmov.. Išiel som teda do toho v štýle: Ja budem v samote a Ty mi múdrosť zjavuj. (porov. Ž 51, 8) Naozaj celý nasledujúci rok som strávil takmer úplne osamote, chodil som len do práce a domov, kde som sa vytrvalo modlil a čítal Božie slovo. Boh mi poslal do života osobu, ktorej som mohol konečne po 9 rokoch povedať celú pravdu o autonehode a najmä som sa zdôveril, že niekto umrel namiesto mňa a ja si to celý čas vyčítam. Keď som toto dokázal urobiť, pocítil som v sebe obrovskú úľavu. Tento človek ma neskôr nakontaktoval na spoločenstvo kresťanov, do ktorého aj dnes chodím.

V jeden letný večer, keď som sa chystal prečítať si niečo z Biblie, som počul Boží hlas vo svojej mysli, ktorý mi veľmi dôrazne, ale s obrovskou láskou a bez náznaku výčitiek, hovoril: „Kamil, ty si mi toľko vyčítal, že ti posielam do života len samé trápenia a ťažkosti. No ja som pre teba urobil len jedinú vec. Dal som svojho syna, ktorý za teba zomrel, aby si ty mohol byť so mnou!" Od tejto chvíle z mojej hlavy natrvalo vymizli všetky bludy a táraniny o tom, že Boh môže za všetko zlo a trápenie v mojom živote.

Ešte bolo potrebné naučiť sa odpúšťať. Ježišove slová z Biblie:  Počuli ste, že bolo povedané: Miluj svojho blížneho a nenáviď svojho nepriateľa. Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú...(Mt 5,43-44) mi neustále vŕtali v hlave, celé dni a noci. Vnímal som veľmi intenzívne, že predtým, než sa vyberiem zmieriť so svojou ženou, mám navštíviť ešte iného človeka, ktorý výrazne negatívne zasiahol do nášho manželstva. Dlhý čas som sa priečil a všemožne vzdoroval, ale spomínané Ježišove slová ma doslova aj zobudili uprostred noci, stále mi "behali" hlavou. Napokon som sa, aj napriek strachu z daného človeka, vybral za ním na návštevu. Povedal som mu, že mu odpúšťam čo sa stalo a celkovo to bol pre mňa veľmi silný zážitok. Verím, že aj preňho, nakoľko osoby ako on nie sú na odpustenie zvyknuté.

Absolútnym vyvrcholením celého neuveriteľného roka bolo osobné stretnutie so ženou v novembri 2018. Dosť dlho sme sa rozprávali úplne o všetkom a čo je najpodstatnejšie, že sme si odpustili, zmierili sme sa a dohodli sa, že nebude o sebe rozprávať druhým negatívne veci. Myslím, že pre každého, kto vedel čo všetko bolo medzi nami, to možno ešte aj dnes znie neuveriteľne. Vzťah však už nebolo možné obnoviť vzhľadom na dlhodobé odlúčenie. Aktuálne je naše manželstvo z hľadiska cirkevného práva v procese skúmania možnej nulity, čo by znamenalo, že v skutočnosti existujú dôvody pre ktoré manželstvo vôbec nevzniklo. Po povolení od biskupa na isté časové obdobie pristupujem dnes k sviatostiam.

Príbeh môjho obrátenia je dôkazom, že Boh dokáže veľmi mocne konať v živote, ak mu to človek dovolí. Tiež je ukážkou toho, kam vedie život bez Neho a kam vedie život s Ním. Budem sa modliť, aby každému, kto si prečíta tento text, boli tieto veci jasné. Hoci situácia s mojím manželstvom nie je teraz ešte úplne doriešená, všetko odovzdávam Bohu do rúk, aby sa aj toto vyriešilo a uzavrelo, nech už rozhodnutie o manželstve bude akékoľvek.

Viac podobných príbehov nájdete v knihe 12 príbehov o hľadaní vnútorného pokoja , ktorá je vhodná na darovanie pre tých, ktorí nemajú osobný vzťah s Bohom.