Magazín

Prečítaj si z knihy II.: Chytiť Vianoce - T. Blackstock

Magazín Ver.sk 24.10.2024 5 minút na prečítanie

Sydney

     Správy boli pre mňa dobré. Aspoň som si to myslela, kým
mi partneri nepovedali, že moje zamestnanie prehodnotia
potom, ako skončím ten smiešny prípad, na ktorom práve pra-
cujem.
     Takže žiaden nátlak.
     „Som firme úplne oddaná,“ povedala som im, „no veľmi by
som si želala, aby ste moju prácu posudzovali nie na základe
tohto prípadu, ale radšej podľa tých, ktoré som doteraz riešila.
Napríklad taký prípad Krieleg.“
     Jacoby hovoril prízvukom, ktorý bol istou zmiešaninou juž-
ného britského a severného bostonského prízvuku. V Louis žil
celý svoj život, takže som sa tomu dosť čudovala...
     „Každý prípad je dôležitý,“ namietol. „Sme si vedomí toho,
že prípad Darco je náročný, ale otec Steva Darca je jedným z
našich najväčších klientov. Ročne mu účtujeme milióny, a pre-
to aj malý prípad, ako je tento, je veľmi dôležitý. Ak by sme
ho sklamali a prišli o spoluprácu s ním, budú ohrozené všetky
miesta.“
     „Áno, samozrejme.“ Ale ak bol tento prípad tak veľmi dô-
ležitý, nechápem, prečo ho nepridelili žiadnemu partnerovi.
Pravdepodobne preto, lebo nikto z nich nechcel byť terčom
posmechu.
     Southerby si strčil nezapálenú cigaretu do úst a rozprával aj
s ňou. Zaujímalo by ma, či cmúľal cumeľ až do strednej školy.
„Okrem tohto prípadu budete musieť pracovať aj na iných
veciach, ktoré majú teraz na starosti kolegovia, čo budú musieť
odísť.“
     Zúžila som oči: „Môžete mi povedať, koľko ľudí prepustíte?“
     „Nie,“ odpovedal, „dozviete sa to na konci dňa.“
     „Som húževnatá, pán Southerby. Budem pracovať aj nadčas,
aj cez víkendy, dokonca aj počas vianočných sviatkov. Uvidíte,
že dokážem pracovať za desať ľudí.“ Hneď, ako som dohovorila,
z výrazu ich tvárí som pochopila, že som to prehnala.
     „Budete musieť,“ povedal Southerby, „všetci tak budeme
musieť pracovať.“

     Keď som vychádzala z miestnosti, triasli sa mi ruky. Nezvlá-
dala som adrenalín, ktorý práve teraz koloval v mojom tele.
Káva to určite ešte zhorší, ale bola som taká unavená, že som ju
potrebovala. Zastavila som sa v oddychovej miestnosti, určite v
nej momentálne nebude ani živý duch. Všetci sa snažia vyzerať,
že sú oddaní práci, pretože čakajú, kým ich šéfovia zavolajú.
     Keď som sa vrátila do svojej kancelárie, Joanie vbehla dnu aj
s plnou náručou spisov. „Ešte stále sme tu,“ zašepkala. „Nemô-
žem tomu uveriť. Predstav si, že by ťa prepustili len preto, lebo
si pracovala spolu s najhorším právnikom vo fi rme a on pokazil
celý prípad.“
     „Craiga prepustili?“
     „Áno. Bolo to brutálne.“
     „Život je nespravodlivý.“
     „To teda je. Ale práve teraz bol zhovievavý k nám dvom. Do-
stala som Boliverov a Hiltonov prípad. Je to zaujímavé, pretože
dátum súdneho pojednávania v oboch prípadoch je v ten istý
deň. Budem sa snažiť preložiť jeden z nich na iný deň.“
     Upila som si z kávy, šálka sa mi triasla v rukách: „Ja tu bu-
dem len dovtedy, kým uvidia, ako sa mi darí v tom najhoršom
prípade, aký kedy táto fi rma dostala. “
     Joanie si zakryla ústa a snažila sa zadržať smiech: „Ja viem, že
to nie je smiešne.“
     „Nie, kamarátka, to teda nie je.“ Môj telefón znovu zavibro-
val. „Doktor! Musím to vziať!“ Klikla som na tlačidlo.
     „Tu Sydney Batsonová,“ predstavila som sa.
     „Tu je doktor Patrick,“ povedal muž.
     „Doktor Patrick! Váš hlas je dnes ten najúžasnejší na svete.
Najradšej by som vás pobozkala!“
      Doktor sa zachichotal: „No, to som nečakal.“
     „Volala som kvôli mojej babičke Callie Beecherovej.
Chcela som ju priviesť sama, ale mali sme vo fi rme dôležité
stretnutie, na ktorom nám povedali, že niektorých z nás pre-
pustia, lebo znižujú stavy, a tak sme sa snažili pracovať ako
draci, aby sme budili dojem oddaných zamestnancov. Preto
som ju musela poslať taxíkom, ale neviem, či sa tam dostala
alebo nie, a...“
     Asi som to zasa prehnala, lebo doktor ma prerušil a povedal:
„Vaša babička tu bola.“
     „Nie je svojprávna,“ vyhŕkla som, „napísala som jej príznaky
na kúsok papiera a vložila jej ich do kabelky, ale je možné, že
vám ich zabudla dať.“
     „Nedala nám ich, ale niektoré jej problémy sme vypozoro-
vali a tiež sme urobili krvný obraz a niekoľko ďalších testov. Má
zápal močových ciest, takže som automaticky predpísal nejaké
antibiotiká. Zápal močových ciest niekedy spôsobuje zmätok.“
     „Máte už aj výsledky z ďalších testov?“ spýtala som sa.
     „Zatiaľ nie. Mám obavy z niektorých ďalších príznakov, kto-
ré sme vypozorovali, ale počkáme na všetky výsledky, kým uro-
bíme záver.“
     Pozrela som sa na hromadu spisov na stole, potom na môj
odraz v presklenej stene. Partneri sa zhromaždili na chodbe a
potichu sa o niečom zhovárali. Joanie sa už vytratila z mojej
kancelárie.
     „Zavolám vám, keď budeme mať výsledky,“ povedal doktor,

„možno budeme musieť urobiť ďalšie testy.“
     „Dobre, iste. Myslíte, že bude v poriadku?“ spýtala som sa.
     „Porozprávame sa neskôr, keď budeme vedieť viac.“
      Keď som skončila hovor, bola som trochu znepokojená,
ale potrebovala som túto vec vytlačiť z hlavy. Musela som sa
sústrediť na súdny prípad, ktorý sa začínal zajtra. Ešte stále
som nemala pripravenú úvodnú reč. Najradšej by som pove-
dala, že žalobca priniesol na večierok na internáte množstvo
alkoholu, opil sa a potom vrazil do budovy Burger Kingu.
Koniec príbehu.
     Ale toto by mi asi nepomohlo udržať si zamestnanie. Naozaj
musím do rána zmeniť svoj postoj.

Knihu si môžete objednať tu: https://www.ver.sk/produkt/1100071444/chytit-vianoce a dočítať do konca. Príjemné, povzbudivé a inšpiratívne čítanie.