Prečítaj si z knihy: Mama, vstaň - K. K. James

Magazín Ver.sk 25.04.2024 4 minúty na prečítanie

Prekvitajúce matky

Hymna hojnosti

Som matka, ktorá prekvitá,

nestanem sa obeťou toho,

čo mi diktuje svet.

Vyhlásim víťazstvo nad mojím domom,

pretože je to svätyňa spásy.

Vychovávam budúcu generáciu

vyvolených Božích detí a nebudem sa ospravedlňovať

za chaos, ktorý sa stáva na tejto slávnej ceste.

Budem stáť pevne v tom,

čo o mne Boh hovorí, kým som.

Viem, že moje povolanie byť matkou

môže byť tá najdôležitejšia vec,

ktorú pre Božie kráľovstvo robím.

Budem kráčať v slobode v hojnom živote,

do ktorého ma pozýva Kristus.

Úplne sa odovzdám Bohu.

Budem prekvitať v povolaní,

do ktorého ma povolal Boh.

Som matka, ktorá prekvitá.

Materstvo rozbité na kúsky

Ale on mi povedal: „Stačí ti moja milosť,

lebo sila sa dokonale prejavuje v slabosti.“

Preto sa budem radšej chváliť svojimi slabosťami,

aby vo mne prebývala Kristova sila.

2 Kor 12, 9

     Bola som skvelá matka. Teraz hovorím o NAOZAJ úžasnej matke.

Zvládala som celý rozvrh dňa; celý dom som dokázala udržiavať do-

konale čistý. Na začiatku mesiaca som si vždy pripravila plán vare-

nia na štyri týždne; každé dva týždne som deťom obmieňala hračky

a pravidelne som pridávala príspevky na Pinterest. Nikdy som ne-

zmeškala stretnutie rodičov v škole. Každé ráno som deťom nachys-

tala čisté, vyžehlené oblečenie a na desiatu zabalila zdravé jedlo, plné

vitamínov. Boli by ste ohromení mojimi dokonale jemnými, čistý-

mi vlasmi. Všetko som perfektne zvládala – a bola som aj skvelá

manželka. Môj manžel nikdy nemal prázdnu zásuvku so spodnou

bielizňou a vždy, keď sa vrátil z práce, čakala som ho s domácim

uvareným jedlom a samozrejme bol celý dom uprataný. Ibaže, toto

boli len moje sny a vysnívané deti.

Potom som mala svoje skutočné deti.

Pár rokov sa mi darilo všetko ako-tak držať pohromade.

Naše prvé dieťa bolo tak trochu prekvapenie, ale samozrejme sme

ho s radosťou prijali. Nikdy nezabudnem na to, ako som si urobi-

la tehotenský test ráno 4. júla 2009. Test som priniesla z lacného

obchodu a keď som uvidela pozitívny výsledok, neverila som. Rok

predtým sme sa s Brookom vzali a v tom čase som si tiež urobila te-

hotenský test, ktorý síce vyšiel pozitívny, ale bol to falošný výsledok

(zjavne sa aj takéto veci stávajú). Tak trochu som predpokladala, že

aj tento test môže byť chybný, a že moje hormóny sú len trochu po-

mýlené. Test som hodila do koša a vyšla som von za svojím mužom

a išli sme na piknik k priateľom.

     Bývali sme vtedy len kúsok od pobrežia oceánu. Keď som s Broo-

kom ležala v ten večer na pláži, pozorovali sme ohňostroj nad vlnami

a ja som dokázala myslieť len na jedinú vec: „Čo ak výsledok testu

nebol chybný? Čo ak bol naozaj pozitívny? Mohlo by to tak vážne

byť? Začiatok rozrastania našej rodiny?“

Nasledujúce ráno som si urobila ešte štyri tehotenské testy a všet-

ky boli pozitívne. Bude zo mňa mama! Ten deň bol asi najlepší deň

môjho tehotenstva, pretože nasledujúcich deväť mesiacov nebolo vô-

bec vzrušujúcich. Bolo mi strašne zle až do tridsiateho druhého týž-

dňa. Naše dieťa, dievčatko, sa neponáhľalo. Nechcelo sa mu prísť na

tento svet, až nakoniec prišla na svet cisárskym rezom v štyridsiatom

druhom týždni (áno, čítate správne).

      Naša Jessi plakala oveľa hlasnejšie ako iné deti, ktoré som dovte-

dy počula. Keď ju sestra niesla po chodbe na ďalšie testy, stále som ju

počula jačať. Keď ma lekárka zašívala, pozrela na mňa ponad plach-

tu a povedala: „Tak toto dieťa má naozaj silné pľúca!“ Mala štyri

a pol kila a už vedela zodvihnúť hlavu. Jessi bola presne to dieťa,

ktoré sme očakávali.

      Doktorka povedala, že naša Jessi má koliku, aby sme očakávali

štyri mesiace plaču a ona veru skutočne riadne plakala. Celé mesiace.

Stále. Koniec. Ani nezačínam opisovať problémy, ktoré som mala pri

dojčení, pretože o tom by som musela napísať ďalšiu knihu. Bola som

v ťažkom začiatku, ale bola som rozhodnutá veci zvládnuť. Odišla

som z práce a zostala som doma – starať sa o dieťa.

     Uštvaná a chorá matka v domácnosti.

     Jessi prestala plakať, keď mala asi štyri mesiace. Bolo to, ako keď

otočíte vypínačom a ja som si začala užívať starostlivosť o dieťa. Stá-

le som bola unavená, ale konečne som sa začala smiať, dokázala som

si sem-tam pospať a duševne som trochu pookriala.

Keď už máte tehotenstvo za sebou, tak trochu zabudnete na tie

ťažké chvíle, ktoré ste prežili. S Brookom sme chceli viac detí a zhod-

li sme sa na tom, že by sme to mohli zvládnuť... mala som tri deti

počas troch rokov.

     Tri úžasné bábätká. Úžasne vyčerpávajúce bábätká.

     A tieto roky boli ako víchrica.

     Keď Brook prišiel domov z práce, nechala som deti na neho a ute-

kala som sa schovať. Plakala som asi toľko, ako plakali naše deti.

Aj keď som veľmi chcela mať deti, neznášala som v tom čase každú

minútu materstva.

     Cítila som sa mizerne. Dostala som sa do úlohy, na ktorú som

nebola pripravená.

     Každé dieťa, ktoré sa mi narodilo, znamenalo pre mňa novú ma-

terskú výzvu. Robila som všetko preto, aby som si zachovala zdravý

rozum a vytvorila perfektný obraz rodiny navonok. A dlhý čas som

klamala aj samu seba. Ale keď jeden ťažký deň striedal druhý, začali sa

objavovať trhliny v mojej sebahodnote, strácala som zmysel pre dôs-

tojnosť a radosť. Postupom času sa tieto trhliny stále viac prehlbovali.

Knihu si môžete objednať tu: https://www.ver.sk/produkt/1100061798/mama-vstan a dočítať do konca. Príjemné, povzbudivé a inšpiratívne čítanie.