Prečítaj si z knihy - Moc obyčajného skutku

Magazín Ver.sk 11.11.2022 4 minúty na prečítanie

Prekvapenie v uličke pri pokladni

Pred pár rokmi som v jednom supermarkete stála v rade pri pokladni. Košík

som mala úplne plný a ponáhľala som sa. Bola som vďačná, že pani

predo mnou má len poloprázdny košík. Keď som sledovala, ako starostlivo

vykladá svoje potraviny na pás, zazdalo sa mi, že je akási utrápená.

Keď pokladníčka naúčtovala všetky jej potraviny, mladá žena sa nahla cez

pult, čosi pokladníčke zašepkala a odišla – bez svojich potravín. Pokladníčka

teda naložila plné tašky do košíka a odložila celý košík bokom.

Domyslela som si, čo sa stalo. Táto mladá žena nemala dosť peňazí na

to, aby zaplatila svoj nákup.

Pani pri pokladni sa na mňa pozrela a usmiala: „Ďakujem za trpezlivosť.

Tá pani musela ísť do banky po peniaze.“

Vtedy som pozrela na hŕbu potravín v mojom košíku a spomenula

som si na dni, keď som v 80. rokoch trela núdzu po tom, čo som

sa rozhodla, že sa chcem stať spisovateľkou. S mojím manželom Waynom

sme mali už štyri deti a on ako elektrikár často menil zamestnanie.

Dobre si pamätám, aké to bolo živiť celú šesťčlennú rodinu zo 150 dolárov

na týždeň, ktoré Wayne dostával ako podporu v nezamestnanosti.

Cítila som akési vnútorné nepohodlie, aké občas cítim, keď ma Boh

pobáda niečo urobiť. Ja tieto chvíle volám „Božie postrčenia“. To, že som

sa objavila za touto mladou ženou, nebola žiadna náhoda.

„Koľko stál jej nákup?“ opýtala som sa.

Pokladníčka sa na mňa pozrela, akoby nerozumela otázke.

„Koľko mala platiť?“ zopakovala som. Vytiahla bloček z tašky a povedala

mi sumu. Potom pokrčila plecami, akoby nechápala, prečo sa pýtam.

„Prosím, pripočítajte tú sumu k môjmu nákupu,“ povedala som jej.

Pokladníčka zastala a prestala blokovať moje potraviny. Bola som

rada, že môj vrchovato naložený košík odrádzal ľudí, aby sa postavili do

radu za mňa.

„Možno sa ani nevráti,“ varovala ma táto žena. „Niekedy, keď niekto

nemá dosť peňazí na nákup, povie, že sa vráti, lebo sa hanbí povedať,

že nemá ako zaplatiť. Ona sa pravdepodobne nevráti, takže si len svoje

peniaze radšej nechajte.“

„Nie,“ trvala som na svojom. „Chcem zaplatiť za jej nákup.“

„Ona sa pravdepodobne nevráti,“ povedala nadľahčeným tónom.

„Čo mám s tým potom urobiť?“

„Dajte to niekomu, kto to potrebuje,“ navrhla som.

Videla som, že táto pokladníčka ešte nikdy nebola svedkom toho, že

by niekto zaplatil za nákup iného človeka. Vyzerala šokovaná a neprestávala

na mňa uprene pozerať. „Prečo to robíte?“ opýtala sa ma.

Vysvetlila som jej, že kedysi som bola v podobnej situácii ako táto

mladá žena. Spomenula som si, ako som premýšľala, ako nakŕmim svoju

rodinu. Povedala som jej, aká som Bohu vďačná za to, čo mi dal. Pokúsila

som sa jej vysvetliť, že s vďačnosťou ide ruka v ruke nutkanie podeliť sa.

Nič na to nepovedala a ja som začala premýšľať, či som nebľabotala

pridlho. Tento môj počin nedával veľký zmysel. Pokladníčka mala pravdu

– tá žena, čo odišla, sa pokojne nemusela vrátiť. No predsa som zo seba

nemohla striasť pocit, že Boh chce, aby som to urobila. Už som sa naučila

rozlišovať tieto podnety od Boha a naučila som sa im neodporovať.

Tá pokladníčka mi vtedy znova začala blokovať moje potraviny.

„Chcem sa dozvedieť viac o Bohu,“ povedala jednoducho.

To ma zasiahlo. Pri tomto Božom poštuchnutí nešlo o tú mladú

ženu, ktorá tam nechala svoj nákup. Boh ma neštuchol kvôli nej, ale

kvôli tej pokladníčke! Nech už bol za tým akýkoľvek dôvod, potrebovala

svedectvo štedrého činu urobeného v Pánovom mene.

…….

Pozrite sa na to takto: keby ma Boh nevoviedol do návyku vzdávania

vďaky, možno by som bola namrzená z toho, že pre tú ženu, čo nevie

zaplatiť svoj nákup, budem meškať. Namiesto toho som však dokázala

načúvať tomu tichému hlasu, ktorý ma niekedy jemne pobáda konať.

Keby som začala hľadať rozumové výhovorky a hovoriť si, že tá žena

sa asi ani po svoj nákup nevráti, možno by som premeškala príležitosť

priniesť požehnanie osobe, ktorú Boh chcel požehnať. Hoci som v tom

obchode nakupovala často, už nikdy viac som ju nevidela. No predsa

som cítila, že Boh mi ju v ten deň vložil do cesty zámerne.

Majte oči srdca otvorené pre tých, ktorým chce dnes Boh pomôcť

prostredníctvom vás.

Knihu si môžete kúpiť tu: https://www.ver.sk/produkt/1100071038/moc-obycajneho-skutku