Prečítaj si z knihy: Výnimoční - D. M. Warren

Magazín Ver.sk 30.10.2024 6 minút na prečítanie

Mikuláš Kopernik

matematik a otec modernej astronómie
(19. februára 1473 – 24. mája 1543)

     Celé veky ľudia vzhliadali k hviezdam s nádejou, že pochopia
svoje miesto vo vesmíre. Keď na ne hľadel Mikuláš Kopernik,
videl rovnaké hviezdy, no videl ich inak. Jeho pohľad a vedomosti
spochybnili dovtedajšie chápanie vesmíru a navždy zmenili celú
astronómiu.
     Mikuláš sa narodil 19. februára 1473 ako najmladšie zo štyroch
detí v poľskom meste Toruń. Všetci členovia jeho rodiny boli veľmi
vzdelaní a zároveň vyznávali katolícku vieru. Jedenásťročnému
Mikulášovi zomrel otec, a tak chlapec odišiel žiť k svojmu zbož-
nému strýkovi Lucasovi Watzenrodemu.
     Mikuláš neskôr nastúpil na krakovskú univerzitu, kde študoval
astronómiu, matematiku a filozofiu. Hovoril tiež mnohými
jazykmi – nemecky, poľsky, grécky, taliansky a latinsky. Pred svojou
promóciou odišiel zo školy – urobil tak na naliehanie strýka, ktorý sa
stal biskupom a prial si, aby Mikuláš slúžil Cirkvi. Mikuláš sa vtedy
naučil veľa o medicíne a pomáhal chorým. Taktiež pomáhal svojmu
strýkovi ako sekretár a vybavoval rôzne cirkevné záležitosti. Bol pri-
tom presvedčený, že štúdium vesmíru ešte viac prehĺbi úžas, ktorý
ho napĺňal vo vzťahu k Bohu. Niektoré pramene tvrdia, že Mikuláš
sa stal kňazom, no v skutočnosti vstúpil ako laik do tretieho rádu
svätého Dominika a žil svoju kresťanskú vieru vo svete.
     Kým bol Mikuláš v Taliansku, študoval u astronóma Domenica
Mariu Novara. Veľa sa naučil o geocentrickom modeli vesmíru. Tento
model kládol Zem do stredu slnečnej sústavy. V tom čase ľudia verili,
že geocentrický model je správny, pretože bol v istom zmysle v súlade

s tým, čo videli. Pri pohľade na nebo sa im zdalo, že Zem stojí. Hoci
na obzore vychádzalo a zapadalo Slnko, Zem sa nehýbala. Navyše
v tento model verili aj veľkí myslitelia ako Aristoteles (384 – 322 pred
Kristom) a Ptolemaios (100 – 170 po Kristovi).
     Kopernik začal postupne vidieť problémy geocentrického
modelu. Po prvé, nesedel veľmi s kalendárom, ktorý vtedy platil,
teda s juliánskym kalendárom. Geocentrický model si vyžadoval
kalendárny rok kratší asi o jedenásť minút oproti skutočnosti. Na
prvý pohľad to mohlo vyzerať ako zanedbateľné množstvo času,
no rokmi to narastalo. Po druhé, Kopernik si všimol, že planéty sa
počas niektorých nocí zdali jasnejšie a väčšie a v iné matnejšie
a menšie. Keby planéty obiehali okolo Zeme po dokonalých kruž-
niciach – ako tvrdil daný geocentrický model –, vyzerali by
rovnako.
     Kopernik chcel vyvinúť model slnečnej sústavy, ktorý by tieto
problémy vyriešil. A tak prišiel na novú myšlienku – náš vesmírny
systém nie je geocentrický, ale heliocentrický. To znamenalo, že nie
Zem, ale Slnko je stredom nášho systému! Odrazu to dávalo vo
vesmíre zmysel!
     Mikuláš vedel, že ľudia budú proti týmto jeho myšlienkam
namietať. No napriek tomu bol presvedčený, že jeho povinnosťou je
vo všetkom hľadať pravdu. Celých tridsaťšesť rokov usilovne praco-
val na svojom modeli a robil mnoho výskumov. Tesne pred smrťou,
ako sedemdesiatročný, Mikuláš zverejnil svoje dielo – O obehoch
nebeských sfér.
     Mikulášovej myšlienke o obiehaní Zeme naozaj viacerí ľudia
oponovali, no nebolo ich tak veľa, ako tvrdili zlé jazyky. Niektorí
ľudia hovoria, že Katolícka cirkev jeho dielo zakázala. Iní si myslia,
že ľudia Kopernika pre túto jeho myšlienku mučili. Ani jedno z toho
nie je pravda. Kopernik dostal od Cirkvi oficiálne povolenie ešte
pred vydaním svojho diela. Vo svojej knihe dokonca napísal, že túto
knihu venuje pápežovi Pavlovi III. Katolícke univerzity začali
Kopernikovo dielo čítať a vyučovať už krátko po jeho vydaní.
Katolícka cirkev Kopernikovu knihu nikdy nezakázala. Len na štyri

roky – medzi rokmi 1616 – 1620 – pozastavila jej vydávanie. Prečo?
Chcela dôkladne preskúmať jej tvrdenia. O čo teda išlo v polemike
ohľadom tejto knihy?
     Niektorí kresťania čítali každú časť Písma ako vedecký fakt.
Poukazovali napríklad na Ž 93, 2, kde sa hovorí: „Tak upevnil
zemekruh, že sa nezachveje.“ Boli presvedčení, že tento poetický
verš je vedeckým faktom. Nevedeli pochopiť, že by sa Zem hýbala
a obiehala okolo Slnka. Žiaľ, mnohí ľudia Kopernikov pohľad na
vesmír neprijali. Tí, ktorí nedokázali pochopiť, že jeho tvrdenie je
pravdivé, ho pre jeho presvedčenie nazývali bláznom. Kopernik však
našťastie dôveroval Bohu a svojim ideám. A zmenil svet tak, že im
zostal verný.
     Vedci napokon začali dokazovať, že Kopernikove myšlienky sú
správne a tie začali byť aj vo všeobecnosti prijímané. Vedci neskôr
stavali na nich, keď prišli na to, že vesmír je väčší a nie je ním len náš
slnečný systém! Diela Mikuláša Kopernika pomohli k formovaniu
chápania miesta Zeme vo vesmíre. Dnes Mikuláša Kopernika
voláme otcom modernej astronómie. A jeho dielo vnímame aj ako
začiatok vedeckej revolúcie.

Otec Krištof Clavius

matematik
(25. marca 1538 – 6. februára 1612)

     Vyriešiť niektoré problémy trvá veľmi dlho. Problém s kalendá-
rom miatol svet viac než tisícpäťsto rokov. Od roku 46 pred
Kristom až po rok 1582 svet používal na počítanie dní juliánsky
kalendár. Žiaľ, juliánsky kalendár mal jednu chybu. Nebol úplne
v súlade s pohybmi Slnka, hviezd a Mesiaca. Toto bol problém, pre-
tože lunárny cyklus sa používal na vyberanie dátumov niektorých
sviatkov, napríklad Veľkej noci. V priebehu rokov sa tak niektoré
sviatky posúvali do iných mesiacov. Keby sa to nenapravilo, dnes by
sme možno slávili Veľkú noc v októbri. Našťastie katolícky kňaz
menom Krištof Clavius našiel riešenie.
     Clavius sa narodil v Bavorsku, v roku 1555 vstúpil do rehole
jezuitov a predstavení ho poslali na štúdiá do Portugalska. Krištof sa

naučil veľmi veľa o Písme, Aristotelových dielach i o fyzike. Jedného

dňa v roku 1560 Krištof uvidel čosi úžasné. Obloha zrazu rýchlo stmavla a pár vtákov kleslo k zemi. Slnko zmizlo, nastalo zatmenie! Tento úžasný pohľad naňho urobil dojem, zaujal ho. Premýšľal o tom, čo videl, a tak sa rozhodol študovať hviezdy a planéty.

     Krištof odišiel do jezuitského kolégia v Ríme a tam sa učil astronómiu, matematiku a teológiu. V roku 1564 sa stal kňazom a začal vyučovať v Ríme. Napísal knihy o algebre a ako prvý Nemec používal desatinnú čiarku. Zakrátko sa stal expertom na astronómiu. Pápež Gregor XIII. ho požiadal, aby viedol tím matematikov, ktorý mal vyriešiť problém s kalendárom.

     Otec Krištof a jeho tím priniesli riešenie, vďaka nemu sa skrátila dĺžka každého roka o desať minút. Mohlo sa zdať, že to nie je veľká zmena, no pomohlo to zladiť kalendár s tropickým rokom - skutočnou dĺžkou času, za ktorý Zem obehne okolo Slnka. Prišiel aj so špeciálnym pravidlom pre priestupné roky. Tieto zmeny pomohli kalendár udržať zladený s lunárnym cyklom a zabránili posúvaniu sviatkov. Nový kalendár dostal meno gregoriánsky a bol prijatý v roku 1582. Bolo potrebné vynechať desať dní, aby sa napravil časový sklz, ktorý vznikol počas používania juliánskeho kalendára. Gregoriánsky kalendár je ten istý kalendár, aký používame dnes my.

Otec Krištof sa túžil deliť o svoje pohľady a vedomosti s druhými. učil, že matematika je

dôležitá, pretože nám pomáha chápať zákonitosti v prírode. Keď sa
učíme o prírode a stvoreniach, učíme sa zároveň o Stvoriteľovi. Preto
otec Krištof povedal, že zaoberanie sa matematikou by sa malo
považovať za duchovné cvičenie vo viere.
     Vyriešenie problému s kalendárom bolo jeho najslávnejším poči-
nom, no nie jediným. Napísal knihu, ktorá vysvetľuje pokročilú
matematiku a vytvoril nástroje na zmeranie aj nepatrných zlomkov
uhlov. Otec Krištof pomocou matematických vzorcov skladal aj
liturgickú hudbu. Ba priniesol aj matematické dôkazy niektorých
Galileových objavov. Taktiež vytvoril tematickú náplň osnov hodín
matematiky, podľa ktorej sa potom vyučovala matematika na mno-
hých školách. Misionári si tieto osnovy brávali so sebou a vyučovali
ich na celom svete.
     Po smrti otca Krištofa po ňom vedci pomenovali kráter na
Mesiaci i jeden asteroid.

Knihu si môžete objednať tu: https://www.ver.sk/produkt/1100076510/vynimocni-28-katolickych-vedcov-matematikov-a-supermudrych-ludi a dočítať do konca. Príjemné, povzbudivé a inšpiratívne čítanie.