Magazín
Prečo silné ruky nie sú len pre atletické typy
29.09.2021 3 minúty na prečítanie
Vo svojom živote som sa vždy vyhýbala ťažšej práci vlastnými rukami a vyhlasovala, že som knihomoľ a preto fyzickú prácu radšej prenechám iným. Tento rok som však úplne zmenila svoj postoj a myslím, že sa mi to páči. V januári sme sa rozhodli, že prenajmeme náš dom a presťahujeme sa k svokre a jej sestre, aby sme im mohli pomáhať okolo domu. Rozhodla som sa, že všetky prípravy na sťahovanie urobím sama, aby môj manžel nebol vo veľkom strese. Každý deň som si robila zoznam vecí, ktoré bolo potrebné urobiť.
Zbavenie sa nepotrebných vecí
Rozhodli sme sa, že sa zbavíme mnohých vecí, pretože sme ich jednoducho nepotrebovali v dome mojej svokry. Pár mesiacov som každý deň naložila škatule do auta a zaviezla som ich do pivnice ku svokre, alebo ak to boli škatule s vecami, ktoré sme už nepotrebovali, odviezla som ich do seconhandu. Bola to tvrdá práca a nenávidela som to. Ale zvládla som to. Vlastne sa mi to nakoniec zapáčilo. Ja, knihomoľ, som sa potila, nosila som ťažké škatule a okrem toho som začala drhnúť skrine, natierať steny, presúvať nábytok a vykonávať menšie opravy, na ktoré som narazila. (Poznámka: Silikón na tesnenie nevytlačíte rukami ako zubnú pastu. Musíte tubu vložiť do pištole, ktorá to zvládne.)
Potom sme sa presťahovali do domu mojej svokry a opäť tu bol kopec práce. Museli sme vtesnať našu kôlňu a garáž do jej kôlne a garáže. Znamenalo to veľa triedenia, sťahovania, dvíhania a vešania vecí. Uf. Nikdy som fyzicky nepracovala tak tvrdo ako tento rok. Ale prečítala som si jeden verš z Biblie a to ma veľmi povzbudilo. Je z Prísloví, kde nájdeme Chválu statočnej ženy.
Bedrá si silou opáše a posilní si ramená. (Príslovia 31:17)
Silné ramená
Moja svokra má na svojom dvore krásne stromy, ale boli obložené dlaždicami, ktoré už boli vo veľmi zlom stave. Povedala som: „Hej, čo keby som ich vytiahla, vyrovnala zem a uložila ich nanovo. Potom by som voľný priestor vyplnila hlinou a zasadila nejaké kvety?” Bol to skvelý nápad, ale pre mňa to bola prevratná práca. Wow. A moje ruky, páni. Hoci stále nevyzerajú ako ruky vzpieračky, za posledné mesiace som si vypracovala celkom pekné svaly. Sťahovanie dlaždíc? Nejde o nič. Niekde medzi riadkami som prišla na to, že statočná žena musela mať silné ramená preto, lebo zrejme robila ťažkú manuálnu prácu. (Pochybujem, že v biblických časoch mali dámy permanentku do telocvične.)
Ľudia v mojom živote sa obávajú a pýtajú, prečo robím ťažkú prácu, ale ja len pokrčím ramená a poviem: „Statočná žena? Jej ramená sú silné!“ Toto nie je biblická pravda o ktorej by ste mohli počuť na kázni, viete? Takže myslím, že nám to dnes poviem, dámy. Mali by sme robiť aj tvrdšiu prácu, potiť sa a tvrdo pracovať. To je ušľachtilé. Na konci dňa nám už namáhavá práca až tak nevonia, ale je to ušľachtilé. Naši muži by mali byť schopní potom povedať: „Ach áno, moja žena je bojovníčka.“ Samozrejme, sledovala som aj Amerického ninja bojovníka. Verili by ste, že taký knihomoľ ako ja by takto dokázal premýšľať? Choďte na to. Silné ruky, dievčatá. Silné ramená. Veľa lásky vám z Montany posiela,
Christy Fitzwater
Čo ďalšie ťa chytí za srdce?
Ver.sk. Je to vec srdca.