Recenzia: Posledný pojedač hriechov

Jana Benyaková 07.07.2020 3 minúty na prečítanie

Francine Riversová je výborná autorka a síce nepatrí medzi moje najobľúbenejšie, žiadnu jej knihu si nenechám ujsť. Inak tomu nebolo ani tentoraz a hoci som pre rokmi videla, dokonca niekoľkokrát, filmové spracovanie tohto románu, napriek tomu som po knihe siahla hneď, ako sa v kníhkupectvách objavila v slovenskom preklade. Lebo Francine Riversová.

Posledný pojedač hriechov je silný príbeh zasadení do prostredia Apalačských hôr v roku 1850. A hoci kniha nie je žiadnou novinkou, keďže v anglickom origináli vyšla v roku 1997, jej posolstvo je skutočne nadčasové.

Ústrednou postavou je mladé dievča, Cadi Forbesová, ktoré prežila vo svojom živote veľké straty. Hneď v úvode príbehu umiera babička Forbesová, ktorá jediná jej bola oporou. Ostáva tak odkázaná sama na seba, bez väčšieho záujmu rodiny, ktorá sa stále nepreniesla cez smrť jej mladšej sestry. Zúfalstvo a pocity viny ju privedú k myšlienky, že azda pojedač hriechov by mohol pomôcť jej trápeniu. Tak veľmi túžila po spáse a odpustení hriechov, že ho neváhala vyhľadať, napriek tomu, že sa ho všetky báli a stránili. On mal totiž, podľa legendy, vziať na seba hriechy zosnulých, aby mohli predstúpiť pred tvár spravodlivého Boha. Týmto aktom sa však sám stával hriechom.

„Cadi Forbesová, drahé dieťa, udeľujem ti pokoj, aby si nemusela blúdiť po poliach ani po horách. A za tvoj pokoj dávam svoju vlastnú dušu.“

Ležala som tam ako zabitá. Čakala som a čakala, ale úľava neprichádzala. Mala som pocit že balvan viny je ešte ťažší než predtým. Necítila som žiadnu úľavu, iba príšernú bolesť a ľútosť voči mužovi, ktorý kľačal vedľa mňa. Pokúsil sa spasiť moju dušu- a nesupel.

Autorka dokázala majstrovsky vystihnúť zmýšľanie desaťročného dievčaťa. Cadi niektoré veci jednoducho nechápe a niektoré si vysvetľuje po svojom. V tomto spočíva unikátna autentickosť príbehu.

Pohľady sa nám stretli, ale ona sa okamžite pozrela inam. Musela som byť skutočne strašná, keď mamička pri pohľade na mňa tak trpela. Poodišla o niekoľko metrov do tieňa a odvrátila odo mňa tvár. Raz zdvihla ruku a utrela si líce. Vedela som, že znova plače.

V tomto prekrásnom a zároveň pochmúrnom údolí vládne drsný muž, Brogan Kai. Keď sa na jeho území objaví misionár, ktorí prišiel do hôr ohlasovať dobrú zvesť, Brogan urobí všetko pre to, aby ľudí udržal od Božieho muža, ako ho nazývali, čo najďalej. A to za každú cenu.

Cadi, však mala od malička skúmavého ducha, ako hovorievala jej babička, a odvahy priveľa na desaťročné dievča. A keďže neuspela u pojedača hriechov, rozhodla sa vyhľadať Božieho muža.

Kai sa ku mne sklonil. Na tvári som pocítila jeho horúci dych. „Ak tam ešte raz pôjdeš, zabijem ťa. Prisahám na svoju vlastnú dušu. Lepšie ak zomrie jeden človek, akoby mali všetci trpieť.“

Keď si Cadi vypočula Božieho muža, jej život už nikdy nebol ako predtým. Spoznala pravdu, a tá ju oslobodila. Vôbec však netušila, že jej cesta sa tým nekončí, ale práve začína a že tá najhoršia temnota, prebývajúca roky v ich údolí sa čoskoro dostane na svetlo sveta.

Snažila som sa prezradiť iba malú časť deja, aby vás čakalo ešte množstvo prekvapení.  Kniha je naozaj majstrovským kúsok o odpustení, hľadaní a nachádzaní, ale najmä o Tom, vďaka ktorému to všetko môžeme zažívať.

Janka Benyaková

becomingmyself.sk