Recyklácia a podpora ľudí

Magazín Ver.sk 21.02.2019 4 minúty na prečítanie

Na svete je obrovské množstvo textilného odpadu. Prečítajte si rozhovor s Tomášom Horváthom,manažérom rozvojových projektov a zakladateľom značky sobi.eco, ktorá poskytuje prácu zdravotne a sociálne znevýhodneným ľuďom na Slovensku a vyrába ekologické produkty z recyklovaných textílií a plastov.

 Ako si prišiel s myšlienkou podpory znevýhodnených ľudí skrze recykláciu?

Pracoval som na humanitárnych a rozvojových projektoch a vždy, keď sme vyhlásili zbierku, či to bolo na potraviny alebo školské pomôcky, skončili sme s niekoľkými tonami oblečenia na sklade. Toto oblečenie už často nebolo možné darovať ľuďom v núdzi, nakoľko bolo zničené, roztrhané či inak znehodnotené. Okrem toho sme neustále dostávali toľko oblečenia, že sme mali problém rozdať dokonca aj použiteľné kusy.

Precestoval si viacero krajín, videl si tento problém aj inde vo svete?

Na mnohých miestach je to ešte horšie, ako u nás na Slovensku. Pôsobil som niekoľko rokov na projektoch v Afrike, pričom som mal možnosť navštíviť rôzne projekty v Ugande, Rwande, Burundi, Keni a Tanzánii, kde som videl obrovský problém s odpadom. Okrem toho, že tieto krajiny s ním nedokážu systematicky a efektívne nakladať, stali aj „smetiskom“ západného sveta, tzv. krajín globálneho severu.

 Afrika je pre bežného Slováka veľká neznáma, koľko ti trvala cesta zo Slovenska do cieľa a ako si cestoval?

Afriku som navštívil niekoľkokrát. Raz mi cesta trvala 3 dni. Sestričky v Rwande mi už neverili, že som skutočne vycestoval (smiech). Vždy som letel, väčšinou trasou Viedeň – Dubaj – cieľová krajina. Prípadne prestup v Nairobi.

 Tvoj najlepší zážitok z času tam?

Radosť miestnych detí. Či si vyrobili hračku z použitých vecí, ktoré našli odhodené, alebo sa tešili z kôpky ryže poliatej arašidovou omáčkou. Tá radosť a vďačnosť je niečo, čo ma neskutočne oslovovalo. V našom západnom svete často chýba.

 Tvoj najhorší zážitok?

Choroba, pri ktorej som sa bál, že budem musieť odcestovať späť na Slovensko. Nebola to malária, tá by ma tak netrápila. Dostal som brucelózu počas môjho polročného pobytu v Ugande. Našťastie ma moja spolupracovníčka, ktorá roky vedie detskú klinku HIA v Ugande, lekárka Barbora Šilhárová, zachránila.

 Ktoré veci by si z Ugandy rád preniesol na Slovensko?

Najmä spomínanú vďačnosť. Prial by som si žiť v spoločnosti ľudí, ktorí sú viac vďační za mnoho dobra, ktoré v živote majú. Slovensko je 38. najrozvinutejšia krajina sveta (podľa indexu ľudského rozvoja), zatiaľ čo Uganda je v poradí 162. Mnoho krát som však v Ugande obdivoval chudobných ľudí, ktorí sa tešili z každého dňa a dokázali žiť jednoduchý a pritom radostný život.

Akí sú Afričania? (Uganďania?)

V rámci Afriky je mnoho rozdielnych etník. Dokonca aj v Ugande samotnej. Našťastie takmer každý v Ugande hovorí aj po anglicky. Nie je to tak všade. Pokiaľ v rámci jednej krajiny dokážu etniká hovoriť rovnakým jazykom, prípadne žijú separovane, máte občas problém dorozumieť sa. Na Uganďanoch sa mi spočiatku páčil zmysel pre pohodu, relax. Potom som však zistil, že to s tým preháňajú a jedna malá vec, ktorú na Slovensku vybavím online za 5 minút, dokáže trvať aj celý deň a už som to tak neobdivoval (smiech).

 Po návrate z Ugandy si sa teda rozhodol svoje skúsenosti prerozprávať cez unikátny projekt.

Keď som sa vrátilna Slovensko, túžil som vytvoriť projekt pre núdznych v našej krajine. Dostal som myšlienku využiť odpadové šatstvo, s ktorým som mal skúsenosti počas zbierok i v Afrike. Prišiel som s ponukou zapojenia do projektu za niekoľkými blízkymi ľuďmi a založili sme spoločne občianske združenie sobi, ktoré stojí za značkou sobi.eco. V rámci nej máme tri hlavné ciele: dávať prácu znevýhodneným ľuďom, pristupovať k výrobe z ekologického hľadiska a rozširovať povedomie o udržateľných riešeniach súčasnosti, s ohľadom na ľudí i prostredie, v ktorom spoločne žijeme.

 Bolo to náročné prísť s produktmi na trh? Aká je na ne spätná väzba?

Na prototypoch sme pracovali vyše roka. Chceli sme totiž vyvinúť produkty z recyklovaných materiálov, pričom museli spĺňať rôzne kritériá. Rozprávali sme sa s odborníkmi, chodili na rôzne workshopy a konferencie. Nakoniec sme sa rozhodli pre recyklovanú netkanú textíliu, vyrobenú z textilného odpadu. Tú kombinujeme s materiálom, ktorý je z recyklovaných plastových fliaš. Náš materiál priamo rozpráva príbeh. Zbadáte v ňom napríklad tričko, čo ste pred rokom zahodili. Zatiaľ sme sa s najsilnejšími reakciami a pozitívnym ohlasom stretli na zahraničných podujatiach, kde sme náš projekt prezentovali a získali aj rôzne ocenenia.

 Aký je súčasný dopad vašej činnosti? Koľko materiálu zrecyklujete a koľko ľudí zapájate do výroby?

Aktuálne máme v ponuke obal na notebook, obal na tablet a obal na fľašu. Na ďalších produktoch pracujeme. Pri jednom obale na notebook v prepočte zrecyklujeme približne dve plastové fľaše a jedno tričko. Pri obale na fľašu je to jedna fľaša a asi štvrtina trička. Výrobu sme začali iba v októbri 2018 a spolupracujeme zatiaľ s dvomi dielňami. Jedna poskytuje prácu zdravotne znevýhodneným a druhá sociálne znevýhodneným ľuďom. Veríme, že časom budeme môcť týchto, ako aj ďalších ľudí, podporovať skrze predaj výrobkov dlhodobo.

 Akým spôsobom pracujete na spomínanej osvete o ekologickej a sociálnej výrobe?

Našu činnosť komunikujeme najmä cez sociálne médiá, články v médiách a rôzne prezentácie. Spolupracujeme tiež so školami a snažíme sa motivovať mladých ľudí, aby sa zaujímali o pôvod ich výrobkov a možnosti inovácií smerujúcich k udržateľnému rozvoju. Spojenej škole Kráľovnej Pokoja v Žiline sme venovali materiál, z ktorého sú vyrobené aj naše produkty, a koncom roka 2018 z neho vyrobili podsedáky. Svoju činnosť prihlásili do súťaže Daj odpadu druhú šancu a vyhrali v nej prvé miesto. Postupne zapájame do spolupráce aj ďalšie školy a pripravujeme rôzne aktivity pre študentov.