Magazín
Ružencová skratka alebo Sväté fatimské deti
Mária Špesová 12.05.2022 3 minúty na prečítanie
Blíži
sa nám sviatok Fatimskej Panny Márie. Z mnohých strán neustále počúvame o jej zjaveniach. I
nedávno sme si ich pripomenuli, keď pápež František zasvätil Rusko a Ukrajinu
tak, ako si to priala práve Panna Mária vo
Fatime. Nie som expertom na obsah zjavení… Priznám sa, že mňa v tom celom
zaujalo niečo iné… Konkrétne dve malé deti - František a Hyacinta.
Pred deviatimi rokmi som mala možnosť byť na malej súkromnej púti vo Fatime. Viackrát som navštívila Lurdy a tie ma naozaj očarili. Fatima bola z môjho pohľadu pustá krajina, lebo v tom období tam bolo veľmi sucho a horúco. Čiže niečo úplne iné ako krásne pyrenejské hornaté Lurdy. Preto mi Fatima pripadala bezútešne. Možno aj tým, že bola vybudovaná už viac moderným štýlom, ktorý mňa nijako neoslovuje. Fatima ma však prekvapila. Keď som sa v chráme ocitla pri hroboch Františka a Hyacinty, premkol ma neuveriteľný pocit. Uvedomila som si, že hoci sú to len deti, duchovne im "nesiaham ani po päty". Tým všetkým, čím si prešli, čo zažili za veľmi krátky čas svojho života… Ani neviem presne opísať slovami, čo sa stalo, ale odvtedy sa mi František a Hyacinta stali akosi blízkymi. Na nástenke v mojej izbe mám ich obrázok a rada sa na nich pozerám. Ak si na internete vyhľadáte ich fotografie, prekvapí vás to, že všetci sa tam mračia - najviac malá Hyacinta, ktorá je z nich "najchutnejšia". Malé 9-ročné dievčatko. Ach… Z týchto ich pohľadov sa dá toho toľko vyčítať… Oni si nevybrali, že budú niečím výnimoční.
Jedna vec je mi na nich ohromne sympatická a úsmevná. Ešte pred tým, ako sa im zjavila Panna Mária, chodili pravidelne pásť ovce. Vždy, keď zahnali ovečky, chceli sa hrať. Mali však krásny zvyk - predtým, ako sa začali hrať, najprv sa pomodlili svätý ruženec. Boli to veľmi prefíkané deti. Keďže hru nechceli odkladať, vymysleli si takú malú skratku. Namiesto celých modlitieb sa modlili len prvé dve slová: "Zdravas Mária”, “Zdravas Mária”, “Zdravas Mária”… a potom len jednoduché “Otče náš”. Takto sa ruženec pomodlili expresne rýchlo a mohli sa venovať hre. Pri takýchto momentoch si predstavujem Pannu Máriu, ako ich z neba sleduje a v duchu sa musí ticho smiať. Presne tak, ako by to spravila každá milujúca mama, sledujúc svoje deti a skrývajúc sa za pootvorenými dverami. Človek sa nad tým ani nemôže pohoršiť, keď sa pozrie do ich krásnych tvárí. Deti si síce nájdu skratku, ako obísť zdĺhavú modlitbu ruženca, ale srdcom sú voči Bohu úprimné a to je to, čo sa ráta.
Niekedy sa v modlitbe zamyslím nad tým, či sú aj naše dnešné deti, ktoré vychovávame, také vynaliezavé, ale v srdci voči Bohu také čisté ako František, Hyacinta a Lucia. Ja sama mám 4 malé neterky v ich veku. Keď im rozprávam príbehy zo Svätého písma alebo zo života svätých, sú schopné pomaly hltať každé jedno slovo. Modlím sa, aby sme aj my v dnešnej dobe mali takéto sväté deti. Modlím sa, aby mali rodičov a učiteľov, ktorí ich vychovávajú k svätosti. Keď sa totiž fatimským deťom zjavila Panna Mária, už viac v modlitbe svätého ruženca nerobili žiadne skratky. Boli schopné duchovne dozrieť.
Čo ďalšie ťa chytí za srdce?
Ver.sk. Je to vec srdca.