Sito lásky

Magazín Ver.sk 14.07.2021 3 minúty na prečítanie

Napísala: Michaela Karabinošová

Stála som v sprche a nechala vodu, aby mi stekala od korienkov vlasov cez chrbát až k prstom na nohách. Bola studená. A to bolo dobré. Môj pôvodný zámer bol iba sa osviežiť po horúcom letnom dni v meste, no táto, chladnejšia než som plánovala, mi aspoň nedovoľovala sústrediť sa na svoje vlastné myšlienky.

Ešte neprešla ani hodina, čo som sa po nadčase vrátila z práce domov a už som stihla čeliť žiadostiam o prečítanie rozprávky, bicyklovanie, zavolať dnešným oslávencom, naložiť práčku, upratať obývačku, a to všetko cestou do vytúženej sprchy.

A teraz tu stojím, počujem ako mi niekde v byte zvoní telefón a vzdávam sa. Vzdávam svoje snahy vyriešiť všetko a hneď.

Zatvorím oči a sústredím sa na to, aby všetko to napätie odtieklo odtokom spolu so šampónom. Vonia malinami.

„Prosím, prosím, prosím,“ mrmlem si, kým sa mi ježia chlpy, „chcem sa naučiť oslobodiť sa, uvoľniť.“

Spoza dverí počujem, že práčka vypla a zo všetkých síl sa snažím, aby s ňou neskončil aj môj pokoj. Ešte len začína vo mne rásť, potrebujem, aby ma prerástol.

„Ale veď ja som po tebe nikdy nechcel, aby si bola dokonalá,“ zašepkal mi do zvuku tečúcej vody.

„Ale veď ja viem...,“ zatiahnem hneď automaticky, no vtom ma niečo zarazí. „Počkaj,počkaj... to naozaj? A čo všetky tie reči v o usilovnej a skromnej žene, ktorá je požehnaním? O takej, čo spraví všetko pre všetkých, aj keby pri tom mala prísť o ruky a ešte ani hláska nevydá, nie to žeby jej napadlo sťažovať sa? O tej, čo má vždy pre svojho muža len milé slovo a povzbudenie a je potechou jeho očiam a pomocnicou na ceste životom? Taká žena predsa iste všetko zvláda: deti (a to jednoznačne v pluráli, jedno predsa pre ňu nemôže byť záťaž), domácnosť, manželstvo.“ Slová sa zo mňa len tak hrnú. Konečne dokážem popísať a vysvetliť tú nespravodlivosť a ťarchu, čo cítim. „A ver mi, ja mám k tomu ďaleko. Buď pokuľháva poriadok v domácnosti alebo moja nálada a prístup. To asi nie je veľmi biblické,“ končím svoj výlev s pocitom, že som ho zaskočila jeho vlastnými slovami.

„A prečo by nebolo?“ prekvapil ma. „Len preto, že sa tam o tom priamo nepíše? Myslíš, že z teba chcem len výkonnú uspokojovateľku potrieb všetkých naokolo?“

„No....keď to povieš takto, tak si nie,“ pripustím.

„Jasné, že nie, milá moja! Nie je nič zlé na nesebeckej snahe o dobro druhého či spoločné blaho, no keď z toho odstrániš lásku, stane sa ti aj ten najkrajší zámer obyčajným otroctvom neprimeraných očakávaní a krížov, ktoré ti nepatria.“

Jeho slová ma zarazili. Nútili ma pozrieť sa na môj každodenný život z iného uhla. Vedela som, že sa už viac nebudem môcť tváriť, že som ich dnes nepočula. Úplne som pri tom zabudla, že tá voda sa mi zdala vlastne studená. Teraz tak zvláštne takmer hriala.

„Pozri, bol by som rád,“ pokračoval ďalej, „keby si sa zajtra pri všetkých tých povinnostiach a úlohách, ktoré na sebe cítiš, najprv zamyslela, prečo to ideš robiť a preosiala ich cez sito lásky. Keď ju nebudeš vedieť v sebe nájsť, tak sa zamysli nad tým, či je naozaj nevyhnutné to spraviť alebo či sa to skutočne musí spraviť hneď.“

Zhlboka som sa nadýchla, zadržala vzduch v pľúcach a vystavila tej sviežej vode aj svoju tvár. Prešla mnou nová vlna chladu, no tentoraz bola príjemná. Akoby som zrazu bola ľahšia o všetky tie starosti, ktoré si robím.

Vedela som, že úloha, ktorú mi dal nebude ľahká, no vedela som aj, že to priam nevyhnutne musím skúsiť. Pretože som unavená sama zo seba.

„Ale mohol si to do tej Biblie nechať napísať jasnejšie, mnohé by sme sa tomu potešili,“ doberala som si ho a On sa uškrnul tým dokonalým chlapčenským úsmevom, ktorý patril v tej chvíli iba mne.

Keď som sa na tomto svojom novoobjavenom obláčiku ľahkosti a vône šampónu vrátila do obývačky, zistila som, že môj muž povešal prádlo. Bez slov, no s úsmevom som k nemu podišla a vtisla mu na pery jemný bozk. Opäť raz som v ňom stretla Krista. A sľubovala som si, že na tento moment nezabudnem, keď zajtra ráno nájdem nožík od masla capnutý priamo na linke.