Magazín

Skrytá svätosť materstva

Emily Wilson 20.04.2023 5 minút na prečítanie

Keď slúžim mladým ženám, často mi kladú jednu otázku: „Kto sú sväté matky v Cirkvi? A prečo ich nie je viac?“

Určite by som ich vedela niekoľko vymenovať, ale na druhú časť otázky som nepoznala dobrú odpoveď, kým som sa sama nestala matkou. Pred niekoľkými rokmi som vstúpila do svätého, ohromujúceho, posväcujúceho dobrodružstva, ktorým je materstvo, a až potom som si uvedomila, prečo nie je viac svätíc – matiek.

Posvätné poslanie, ktoré matky prežívajú medzi štyrmi stenami svojich domovov, často nespadá pod všeobecne chápanú definíciu „svätosti“.

Vymeniť tisíce plienok s trpezlivosťou a vytrvalosťou sa nám nespája s tradičnou definíciou „svätosti“. V učebniciach náboženstva som sa dočítala o mnohých krásnych, svätých ženách, ktoré nosili habity a slúžili chudobným, no nikdy som sa z nich nedozvedela o krásnych, svätých ženách v pyžamách, ktoré kŕmia svoje deti uprostred noci.

Byť svätým znamená obetovať svoj život – zomierať sebe samému – v oddanosti a odovzdanosti Bohu.

Keď žena napĺňa poslanie matky, či už biologickej alebo adoptívnej, Boh ju skutočne povoláva k tomu, aby obetovala svoj život pre Krista a jeho Cirkev, a to po všetky dni svojho života.

Tu sa uskutočňuje svätosť.

Toto je skrytá svätosť materstva.

Svätá je matka, ktorá sa venuje svojmu dieťaťu so špeciálnymi potrebami, matka, ktorá berie svojho syna s autizmom na všetky druhy terapií, o ktorých si nikdy ani nevedela predstaviť, že existujú, matka, ktorá uprostred noci hľadá informácie o novo diagnostikovanej chorobe svojho dieťaťa po stretnutí s lekárom, ktoré jej vyrazilo dych a prinieslo jej ochromujúci strach z budúcnosti.

Svätá je matka, ktorá sa rozhodla pre adopciu a miluje svoje jedno, dve či dvanásť detí tak hlboko a odvážne, že keď o tom počujete alebo to vidíte na vlastné oči, ohromí vás to.

Je to matka, ktorá v noci čaká, kým sa jej dospievajúci syn vráti domov, má o neho strach a snaží sa nájsť rovnováhu medzi ustarostenosťou a dôverou, že Pán sa o jej syna postará aj vo chvíľach, keď ona sama nebude môcť. Je to matka, ktorá dokáže prijať realitu a dôsledky každého rozhodnutia svojich detí, dobrého aj zlého.

Skrytú svätosť materstva žije matka, ktorá odpúšťa svojim deťom, keď jej zlomili srdce spôsobom, o ktorom vie len ona a Kristus, ktorý všetky časti jej srdca drží pohromade.

Svätá je matka v obnosenej zástere, ktorá rok čo rok pripravuje večeru na Deň vďakyvzdania, na čo sa jej rodina vždy teší, a nikdy sa nesťažuje na to, že je to na jej pleciach. Je to matka, ktorá učí svoje dieťa na nočník, matka, ktorá tisíckrát balí obedy pre deti do školy do neskorej noci, matka, ktorá roky rokúce s odhodlaním a radosťou vychováva svoje deti.

Toto je skrytá svätosť materstva.

Svätá je matka, ktorá vytrvalo znáša 40 týždňov ochromujúcej nevoľnosti a tým hovorí „áno“ Bohu, ktorý túži priviesť na tento svet ďalší nový život. Je to matka, ktorá pretrpí domáci pôrod, pôrod do vody, pôrod, pri ktorom má pocit, že to utrpenie sa nikdy neskončí. Je to matka, ktorú otvárajú na operačnom stole, aby priviedla na svet nový život a nesie pri tom odkaz: „Toto je moje telo, ktoré sa dáva za teba,“ ktorý poznačil jej telo nezmazateľným spôsobom.

Je to matka, ktorá prebdie celé noci po nespočetné množstvo rokov. Kŕmi, hojdá, utešuje a odovzdáva sa svojmu poslaniu aj uprostred tej najtemnejšej noci. Novopečené matky dostávajú množstvo rád, ako zariadiť izbu pre svoje dieťatko, no nikto im nepovie, ako sa tieto detské izby premenia na svätyňu, kde matka znáša utrpenie i vrúcne miluje. Detské izby na celom svete sú plné svätíc.

Toto je skrytá svätosť materstva.

Je to svätosť matiek, ktoré každý deň 100 000 krát okúpu svoje deti, vyrozprávajú milión rozprávok na dobrú noc a zaspievajú miliardu uspávaniek deťom, ktorým zasväcujú svoj život. Predpokladám, že aj o 100 rokov si budú mladé ženy klásť tú istú otázku: „Kto sú sväté matky? Prečo ich nie je viac?“ A odpoveďou bude vždy rovnaká: nevie sa, ktoré to sú. Nenájdete ich na mozaikách v kostoloch, neuvidíte ich sochy a nikde nebudete počuť ich mená ani vidieť ich fotky. Nebudú patrónkami ničoho.

Ach, keby len boli...

Ach, keby boli...

Boli by patrónkami výmeny plienok, chystania večere na Deň vďakyvzdania a bezsenných nocí. Stali by sa patrónkami detských ihrísk, prekonávania starostí a učenia na nočník. Boli by patrónkami školských hudobných vystúpení, športových tréningov a spoločných ciest autom. Patrónkami sĺz, objatí a zvládania pubertálnej rebélie. Boli by patrónkami dojčenia a cisárskych rezov, tehotenstva i adopcie.

Boli by patrónkami odpustenia.

Svätá Terézia z Lisieux raz povedala Pánovi: „Na sklonku života pred Teba predstúpim s prázdnymi rukami...“

A ja verím, že presne to už urobil nespočetný zástup matiek. Postavili sa pred žiariacu Božiu tvár s vyprázdnenými srdcami, ovisnutými bruchami a úplne prázdnymi rukami, pretože sa celé rozdali spôsobom, ktorý nikdy žiadna duša nezakúsila.