Slovo - 25. september 2020

Vicki a Robert De Hoxar 25.09.2020 4 minúty na prečítanie

Liturgické čítanie nadnes

Všetko má svoj čas.

Ľudské načasovanie je iné ako Božie načasovanie. V Jánovom evanjeliu, kapitola 7, bol Ježiš povzbudený svojimi bratmi, aby išiel do Jeruzalema na sviatky. Jeho bratia v neho neverili, ale chceli vidieť znamenia a divy. Verili, že ak by bol Mesiáš, museli by ho uznať v Jeruzaleme. Ich túžbou bola sloboda od rímskeho útlaku. Ježiš mal však väčší cieľ, slobodu od mocností a kniežatstiev temnoty. Ľudské zámery a plány sú odlišné od Božích. Vodcovia v Jeruzaleme sa pokúsili Ježiša zajať, ale ešte nebol správny čas, a tak im unikol. 

Všetko má svoj čas. Keď som prvýkrát stretla Roberta, on vedel, že som tá pravá pre neho okamžite. Avšak ja som nebola o tom presvedčená. Po šiestich týždňoch ma požiadal o ruku. Povedala som: “Nie”. O nejaký čas sa ma znovu spýtal, či sa za neho vydám a znovu bola moja odpoveď “Nie”. Asi po dvoch rokoch sa ma spýtal tretíkrát a vtedy prišla moja odpoveď “Áno”. To bol ten správny čas. 

Keď nadišiel správny čas, Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy, narodeného pod zákonom, aby vyslobodil tých, ktorí sú pod zákonom, aby som aj ja mohla prijať adopciu do synovstva. Pretože som jeho synom/dcérou, Boh poslal Ducha svojho Syna do môjho srdca, toho Ducha, ktorý volá: “Abba, Otče.” (Galaťanom 4, 4-6, modifikované). Boh čakal veľmi veľa rokov na ten správny čas, aby prišiel Ježiš. Čakal ešte viac rokov, aby sme my spoznali Ježiša a skrze neho, aby sme ho spoznali ako Otca. 

Prvýkrát som stretla Ježiša v roku 1993. Vložil mi do srdca večnosť a túžbu poznať viac. Nerozumela som tomu. Len som vedela, že mi niečo chýba; niečo, čo som hľadala. Potom som počula posolstvo Otcovho srdca v roku 2005. Toto začalo proces transformácie môjho srdca; strácalo sa srdce z kameňa a nahrádzalo ho srdce z mäsa. Prišlo mi to ako veľmi pomalý proces a ja som bola frustrovaná. Som človek, ktorý má rád veci hotové “teraz”, ale to nie je Otcov spôsob. Raz som sa sťažovala na tento pomalý proces členke tímu. Jej odpoveď znela: “Viki, ty si príliš vzácna na nejakú rýchlu opravu.” Bola som v rozpakoch. Čo tým myslela? Keď by som mala transplantáciu srdca, tak dostanem nové okamžite. To je rýchly a jednoduchý proces. Je to akoby som prešla z bodu A do bodu B, ale nemám žiadnu mapu ani porozumenie pre iných, aby som im pomohla prejsť tú istú cestu. Avšak, keď sa moje srdce mení pomaly, krok za krokom, potom mám pochopenie pre druhých, ako ich viesť po tej istej ceste. Bol to pomalý proces, ale ja môžem zobrať ďalších za ruku a s pomocou Ducha Svätého ich viesť po tej istej ceste.

Cítiš sa frustrovaný vo svojej terajšej situácii? Cítiš sa znechutený z nedostatku pokroku na svojej ceste? Budeš Otcovi dôverovať, že má svoje načasovanie? Použiješ to, čo si sa doteraz naučil, aby si viedol druhých na ich ceste? 

Prečítaj si List Galaťanom 4, 4-6 pomaly niekoľko-krát, potom sa zastav a čakaj na Otca, aby ti ukázal, čo ti hovorí týmito veršami.

"Tieto zamyslenia ti môžu chodiť každé ráno do mailboxu, stačí sa prihlásiť na ich odber TU"