"Ty si to nové, ktoré tvorím...nebadáš?..."

Alexandra Tinková 04.01.2024 3 minúty na prečítanie

     Aký je Boh? Boh je taký, že mi dnes povedal: "Ty si väčšia/í ako zámer, ktorý mám s tebou! Ty si tá nová vec..." A urobí to vždy znova a znova, keď vidí, že už zas príliš divoko kopem do toho, "čo urobiť, ako to urobiť, ako to robiť správne, či nemeškám, či som urobila dosť..."... Vždy, keď vidí, že prichádzam za Ním do modlitieb a už zďaleka kričím: "No, Ocko, čo teda, rýchlo, povedz, vyjav, ďalší krok, daj presné inštrukcie,... aby som tu nebola nazmar, zbytočne...!" Volám na Neho tak rada Ocko, no v skutočnosti s Ním oveľa častejšie plánujem robiť biznisy, prichádzam k nemu ako zamestnanec, dokonca niekedy ešte aj so zvyškami sirotstva a otroctva...

byť s Ním, poznávať Jeho charakter. On je láska, dobro, milosť, odpustenie, Otec, nový život...

     A On mi vtedy povie: "Upokoj sa, lebo ty si tá nová vec! Ty si ten ďalší krok! Chcem, aby si tu bola takto so mnou, a vnímala, prečo mi tak rada hovoríš Otec. Čo to pre teba znamená. A ešte lepšie - čo to znamená pre mňa, že si moje dieťa!..." Boh má pre nás veľké veci, úlohy a zámery, nie že nie! Oveľa väčšie ako si dokážeme predstaviť. No netúži, aby sme sa na všetky tie ´nové veci´ vrhli so syndrómom výkonníctva, s ktorým si podvedome chceme na tom zámere zaplácať, vyrobiť, vytvoriť svoju hodnotu.. Nechce, aby sme do nových vecí bežali so starou identitou. Zašpinenou všetkými tými klamstvami, putami, bremenami, ranami, pocitmi menejcennosti, otroctva, viny, hanby...

     Chce, aby sme pri Ňom nasávali pravdu o našej identite, ktorú máme od Neho. Chce, aby sa tak dialo aj pri rannej káve, aj na prechádzke, aj pred robotou, aj v robote, aj po robote... To neznamená konštantné a vysiľujúce vykonávanie nejakých náboženských obradov! Nie. To znamená byť s Ním. Poznávať Jeho charakter. Že On je láska, dobro, milosť, odpustenie, nový život, Otec. A tešiť sa z toho uprostred duchovných aj svetských okamihov, tých obyčajných aj tých pomazaných, zázračných...

     Boh vie, že milujem kvety, a dnes mi zopakoval aj tento motív, aby ma potešil. Ukázal mi: Kvet nerastie tak, že sa každú sekundu zúfalo spytuje a dumá nad tým, ako porásť ešte vyššie a ešte, ako sa to teda vlastne rastie... Neťahá sa nasilu zo zeme, nesilí, netlačí, nestrachuje sa, nepýta sa, či už náhodou nemal byť o milimeter vyšší ako je! Kvet rastie tým, že sa zakorenil tam, kde ho Boh vsadil, a teraz už "iba" prijíma slnko, živiny a vlahu. Vie, že keď toto bude prijímať, jednoducho porastie. Zo dňa na deň.

"Si väčšia/í ako zámer, ktorý mám pre teba. Lebo si moja dcéra/syn..."

     Toto chce pre mňa/pre nás Boh. Buď s Ním. Prijímaj Jeho lásku, dotyky, prítomnosť. Ži v tom vedomí, v náručí milovaného Otca. Nechaj ho tak premieňať ťa. Tým budeš stále viac otvorený a pripravený na tie nové veci, ktoré pre teba má. Buď tou novou vecou, a nové veci budú rásť pod tvojimi rukami! Veriť tomu, že má s nami dobré a veľké zámery je fajn, lebo je to pravda. No neurobme si z toho modlu, neurobme si z toho strašiaka, bič, ďalšiu celu, olovenú guľu, ktorú si priviažeme na nohu a vďaka ktorej si v strachu a sebaobviňovaní nedovolíme rásť, vnímať terajší moment, tešiť sa z Jeho prítomnosti a slov, ako nám hovorí: "Si väčšia/í ako zámer, ktorý mám pre teba. Lebo si moja dcéra/syn..."