V lukostrelcových rukách, Ľudka Lipovská

Ľudka Lipovská 28.01.2020 3 minúty na prečítanie

Možno niektorí z vás tiež dobre poznajú ten hrozný stav nepríjemného ,,zvierania  žalúdka" vo chvíľach, keď vám dieťa odchádza z domu. Ja tento stav u seba volám aj ,,checking", lebo zrazu sa vo mne odniekiaľ vynoria naliehavé kontrolné otázky. A pokiaľ si na ne neviem pravdivo odpovedať, tak môj žalúdok mi jasne vysvetlí, že som neprešla. A ja už viem, že sa cítim zle nie kvôli tomu, že som niečo nevhodné zjedla, ale že potrebujem svoje srdce dostať bližšie k Bohu. Lebo jedine On, ktorý má najlepšie skúsenosti s nami ako so svojimi deťmi, a teda aj s našimi ,,odchodmi z domu", vie moje vnútro utíšiť najlepšie a dostať ho do SHALOMU.

No musím povedať, že som veľmi vďačná za to, že sa u nás tieto ,,odchody z domu" našich detí aspoň dejú postupne a mám čas učiť sa to zvládať, vydýchnuť si. Pre mňa bol ,,checking" už len to, že som dovolila niekomu cudziemu, aby nám postrážili Ester, alebo Dávida, keď boli ešte maličkí. :) Potom prišla škôlka, škola,...a teraz...  Áno, zrazu som sa ocitla v situácii už so svojimi ,,dospelákmi", ako stojím pri dverách, ktoré sa nachádzajú priamo v mojom srdci a o ktorých som vedela, že ich viem otvoriť iba ja. A pustiť cez ne von moje deti, z ktorých sa zo dňa na deň stali samostatní, dospelí ľudia. Alebo to nazvem ešte surovejšie, no pravdivo, že iba ja ich z toho môjho srdca môžem ,,prepustiť na slobodu"...

Pôvodne som vám v tomto texte chcela napísať viac o tom, ako a či som vôbec prešla cez tento môj posledný nedávny ,,checking",  keď nám naši ,,dospeláci"  Ester a Dávid odišli z domu na školy až do ďalekého zahraničia.  Ale rozhodla som sa, že tieto riadky radšej vyplním niečím veľmi výstižným, čo som našla v zaujímavej knihe Zneužití - Léčba následků sexuálního či emočního násilí od Heinza Petera Rohra, ktorú som práve dočítala. Autor knihy zakončil týmto citátom z knihy Prorok od Chalíla Džibrána kapitolu, v ktorej výstižne opísal problematiku vzťahov medzi rodičmi a deťmi a ich niekedy veľmi ťažkého odpútavania sa od svojich potomkov. Tento úryvok je, a asi aj zostane pre mňa samu povzbudením, ale aj takým najlepším ,,checkingom" pre moje srdce. Verím, že mi pomôže vždy, keď budem svedkom, ako ďalšie z mojich vtáčat odlieta z hniezda... Mojou modlitbou za seba, ale aj za vás všetkých v podobných situáciách je: ,,Nechť je vám ohýbání v Lučištníkových rukách radostí; neboť právě jako miluje letící šíp, tak miluje i pevný luk." 

Buďte požehnaní!

Celý úryvok z knihy Prorok od Chalíla Džibrána:

A jedna žena, která chovala v náručí nemluvně, řekla: ´Mluv k nám O DĚTECH´.

A on pravil:

´Vaše děti nejsou vašimi dětmi.

Jsou syny a dcerami touhy Života po sobě samém.

Přicházejí skrze vás, ale nikoli od vás,

a třebaže jsou s vámi, přece nepatří vám.

Můžete jim dát svoji lásku, nikoli však své myšlenky,

neboť ony mají své vlastní myšlenky.

Můžete dát domov jejich tělům, ne však jejich duším,

neboť jejich duše sídlí v domě zítřka, který vy nemůžete navštívit ani ve svých snech.

Můžete se snažit, abyste byli jako ony, nesnažte se však připodobnit je sobě,

neboť život nekráčí zpět a nezdržuje se u včerejška.

Jste luky, z nichž jsou vaše děti jako živé šípy vysílány kupředu po stezce nekonečna.

Lučištník určuje cíl a napíná vás svou mocnou silou, aby jeho šípy putovaly směle a daleko.

Nechť je vám ohýbání v Lučištníkových rukách radostí;

neboť právě jako miluje letící šíp, tak miluje i pevný luk.´