Viac ako hudba - rozhovor s chválovou skupinou Hillsong London

Magazín Ver.sk 22.08.2019 4 minúty na prečítanie

Prišli ste na Slovensko po prvýkrát?

Je to rôzne. Niektorí z nás tu boli už štvrtýkrát, pre iných je to po prvý raz.

Keď sa na vás pozerám, ste vcelku mladí. Aké je medzi vami vekové rozpätie?

(smiech) Z tých, čo sme prišli na Slovensko, má najstarší 35 a najmladší 21. V chválovom tíme doma má však najmladší 14 a najstarší 60 rokov.

Koľko je vás v Hillsong a koľkí zvyknete cestovať na vystúpenia?

Nemáme vytvorenú skupinu ľudí, ktorá by vždy cestovala. Stretávame sa každý týždeň na chválach a keď príde pozvanie, niektorí z nás idú, nie sú to však vždy tí istí. Takto to u nás funguje. Čo sa týka veľkosti, Hillsong Church (rozumej aj cirkev- cirkevný zbor, nielen chválová skupina- pozn. redakcie) má niekoľko zborov v Spojenom kráľovstve. Dokopy je to asi 16 až 17 tisíc ľudí.

 Aké sú kritériá pridania sa do Hillsong?

Jediným pravidlom je byť členom zboru.

Takže nepotrebujem vedieť ani spievať?

(smiech) Ok, tak možno to rozšírim. Sú tam dve pravidlá – musíš byť členom zboru a mať určitú schopnosť spievať. V zbore však máme ľudí s rôznymi talentmi a pomáhajú aj pri iných činnostiach.

Spolupracujete aj s Hillsong Worship a Hillsong United?

Áno, mávame spoločné výročné konferencie. Poslednú sme mali len nedávno, koncom júla. Tam sa stretnú všetky chválové tímy a máme aj väčšie spolupráce. Všetci sme členmi cirkvi Hillsong.

Hudobné skupiny zvyknú mať vízie. Aká je tá vaša? Máte spoločný cieľ, ktorí vás zjednocuje?

Sme súčasťou nášho zboru Hillsong Church  a kamkoľvek ideme hrať, našou víziou je vízia zboru. Nesnažíme sa mať vlastnú víziu ako chválový tím. V skutočnosti ide o to, ako zobrať víziu Hillsong a Hillsong London spolu s nami, kamkoľvek ideme. Pretože súčasťou tejto vízie je aj zasahovať ďalej do sveta. Preto či cestujeme niekam do Európy alebo inde po svete, snažíme sa zobrať so sebou víziu zboru Hillsong.

Ako zvyčajne skladáte vaše piesne?

Vznikajú v rámci nášho tímu, normálne ich neskladáme individuálne, ale stretneme sa ako priatelia a spoločne zložíme pieseň. Občas sa takáto pieseň dostane do albumu, občas nie. Pri skladaní sa snažíme predstaviť si, ako ju budeme spievať v zbore a ako do nej vtiahneme aj druhých. Nie je na to žiadna šablóna, že by bol niekto zodpovedný za slová, iný za hudbu. Je to o hľadaní synergií. Keď spolupracujete s druhými ľuďmi prinášate zo seba to najlepšie a to isté prinášajú aj oni. Je to lepšie ako pracovať sám.

Téma Campfestu je tento rok krok vpred. Chystáte sa tiež na nejaký krok vpred?

My chodíme spievať, ale Boh je ten, ktorý si používa naše piesne. Je to o Ňom a On tvorí vždy niečo nové. My iba dúfame, že budeme môcť hrať úlohu v tom, aby sme sprostredkovali túto atmosféru, v ktorej Boh môže zasahovať do životov ľudí, uzdravovať, obnovovať, robiť zázraky. Boh môže vždy urobiť niečo nové. Keď sa rozprávame o kroku vpred, často nevieme, kam presne nás to povedie, ale Boh sa vždy chystá niečo urobiť.

Ako vnímate atmosféru na Slovensku, ktoré je prevažne katolícke? Cítite, že ľudia sú rozdelení, alebo skôr vnímate, že sa spájajú v chvále a modlitbe k tomu istému Bohu?

Keď príde k muzike, má tú obrovskú moc zjednocovať ľudí. A hudba nepatrí žiadnej z denominácií, ale prechádza pomedzi ne a rúca všetky prekážky a hranice. Mnohé iné veci nemajú tento efekt. Nikdy sa nepozeráme na to, čo nás rozdeľuje, ale na to, čo nás spája. A hudba je jednou z tých krásnych vecí, ktorá to dokáže. My sa snažíme privádzať ľudí k Bohu cez hudbu a nepozeráme sa na rôzne skupiny ľudí, národnosť, rasu, pretože to nie je o tom. V skutočnosti prichádzame skrze rovnaké meno, meno Ježiš. To dáme doprostred a všetko ostatné smeruje k Nemu.

 Máte nejaké projekty ako cirkevný zbor? Niečo v oblasti sociálnej podpory, humanitárnej pomoci alebo v inej oblasti?

Áno, popravde toho robíme veľa. Sociálna spravodlivosť je v akomsi srdci toho, čo ako zbor robíme. Spolupracujeme s rôznymi charitami, nejdeme do všetkého sami. Sme aktívni v rámci boja proti obchodu s ľuďmi, podporujeme znevýhodnené deti a snažíme sa ich dostať von z kruhu chudoby. Lokálne v rámci Londýna sme pomohli s integráciou utečencov, učili sme ich angličtinu, pomohli nájsť prácu, zorientovať sa celkovo v tunajšom živote. Máme tiež jednu aktivitu, ktorá sa volá Green Light (zelené svetlo), kedy chodíme za ľuďmi na ulici a dávame im neinvazívnu medicínsku pomoc. Máme niekoľko áut, ktoré chodia po uliciach a ľudia za nimi môžu prísť so svojim problémom. Taktiež pomáhame starším ľuďom. Máme v skutočnosti veľa rôznych aktivít, to charakterizuje náš zbor. Snažíme sa tiež rozšíriť to, aby zbory nepomáhali iba niekde ďaleko, ale sústredili sa na lokálnu pomoc  tam, kde sú.

Foto zdroj: CampFest