Vieme, koho nosí

Emily Wilson 07.07.2023 4 minúty na prečítanie

          Svojho syna nosím v brušku už 29 týždňov. Prežívam jedno z najväčších dobrodružstiev svojho doterajšieho života.

         Zatiaľ to bolo veľmi búrlivé tehotenstvo (pravdepodobne najbúrlivejšie, aké kedy zažijem), keďže sme spolu s mojím synom precestovali celý svet. Počas 53 letov do viac ako 15 štátov a dvoch zahraničných krajín sme stretli veľa, skutočne veľa ľudí. Na letiskách, v hoteloch, reštauráciách, v mestskej hromadnej doprave a inde sme stretli najrôznejších jednotlivcov – ľudí všetkých rás, náboženstiev a sociálnych skupín, v najrozmanitejšom prostredí. Bolo to úžasné a ja sa už neviem dočkať, až budem svojmu synovi rozprávať mnohé príbehy o všetkých miestach, ktoré sme spolu navštívili, kým v mojom tele bili dve srdcia.

        Počas našich spoločných ciest sa udialo niečo pozoruhodné. Akonáhle môj syn podrástol dostatočne na to, aby na seba začal upozorňovať skrze moje zväčšujúce sa brucho, ľudia sa na mňa pozerali a správali sa ku mne tak, ako ešte nikdy predtým.

         Ľudia sa ku mne správali, akoby som nosila niečo posvätné.

         Priala by som si vedieť presne vyjadriť to, akým spôsobom sa na mňa ľudia pozerajú. Denne sa mi dostáva mnohých úsmevov od cudzích ľudí len preto, že moje brucho hovorí za mňa. Ja nemusím povedať ani slovo. Okrem toho sú pre mňa ľudia ochotní urobiť čokoľvek. 

         Keď som v horúci deň na bratovom bejzbalovom zápase sedela na jedinom mieste v tieni, prihovoril sa mi jeden ochotný muž len preto, aby zistil, či niečo nepotrebujem. Ľudia sa ma stále pýtajú, čo potrebujem. Nosia za mňa tašky, dovolia mi predbehnúť sa v rade, či dlhšie podržia dvere výťahu, keď ma vidia prichádzať. Toto „špeciálne zaobchádzanie“ sa mi veľmi páči, ale niečo na tom – na mojich interakciách so stovkami ľudí – sa nezhoduje s tým, čo dnešná kultúra hovorí o tom, koho nosím.

       „Ako sa má vaše bábätko?“

        Žijem v krajine, kde by senát neschválil ani zákaz umelých potratov po 20. týždni. Žijem uprostred kultúry, kde nespočetné množstvo celebrít, politikov a im podobných obhajuje Planned Parenthood – organizáciu, ktorá by s radosťou kedykoľvek rozštvrtila môjho syna, keby som k nim prišla a dala im nejaké peniaze, pretože môjho drahého syna by považovali len za „plod“. Pre nich by bolo zabitie môjho dieťaťa súčasťou mojich „reprodukčných práv“, pretože, ako hovoria, je to „moje telo a moja voľba“ a môžem si s ním robiť, čo chcem. A predsa nedávno jeden dvadsaťročný mladík v obchode Trader Joe´s milo začal náš rozhovor otázkou: „Ako sa má vaše bábätko?“ Nikto z tisícov ľudí, ktorých som počas svojho tehotenstva stretla, ani raz nenazval môjho syna plodom. Nikto ho nenazval zhlukom buniek. Všetci ho vždy nazývali mojím bábätkom alebo mojím dieťaťom – každý hovoril o človeku. A ja si znova a znova uvedomujem...

          Že prežívam prekvapujúco jasné a priame svedectvo o tom, čo ľudstvo naozaj vie a čomu naozaj verí.

 Vieme, že v jej vnútri sa nachádza človek. Vieme, že nosí svoje dieťa. Vieme, že nosí budúcnosť sveta.

          Pretože v hĺbke srdca každý z nás vie, že sme všetci raz boli tam, kde je teraz môj syn – v živote matky. Zvyčajne na to nemáme spomienky, ale nejaká časť nás si predsa len pamätá, aké to bolo. Nemôžeme na to zabudnúť. Existuje časť našich ľudských sŕdc, ktorá sa jednoducho nemôže ubrániť realite o tom, že každý z nás strávil určitý čas v tej útulnej tme, kým sa vyvíjal... a každý z nás v hĺbke svojej bytosti vie, že vtedy sme boli rovnako ľuďmi ako sme teraz. Každý jeden z nás.

         Bez ohľadu na to, čo hovoria iní, ja som sa o tom presvedčila na vlastnej koži za posledných 29 týždňov... Niekto môže kričať, presadzovať svoju agendu ohľadom toho, že ženy majú mať „moc nad vlastným telom“ a vyjadrovať sa k tomu, čo vlastne žena nosí vo svojom vnútri. Ja som však jasne pochopila, že keď sa ktokoľvek z nás postaví pred tehotnú ženu – pri osobnom stretnutí jeden na jedného, bez ideológie, bez Facebooku, kde ostáva len jadro ľudskosti  – vie, koho žena nosí.

         Vieme, že v jej vnútri sa nachádza človek. Vieme, že nosí svoje dieťa. Vieme, že nosí budúcnosť sveta.

Článok v origináli si môžete prečítať tu: https://emilywilsonministries.com/blog/2018/8/14/we-know-what-she-holds