Magazín

Vozíčky a vlny

Emily Wilson 29.09.2023 4 minúty na prečítanie

Snažím sa pomôcť budovať generáciu mladých žien, ktoré si veria a vedia, kým ich Boh
stvoril.
Je to krásne a naplňujúce, nie vždy však jednoduché.

Jedným z najkrajších prekvapení, aké som kedy zažila, bolo, keď sa mi naskytol pohľad
nasiaknutý krásou, láskou a milosťou práve vtedy, keď som to najmenej čakala. Nedávno som
išla na pláž s Daniëlom, aby som ho mohla pozorovať pri surfovaní. Myslela som, že tam
spolu strávime úplne bežné popoludnie. To som však ešte netušila, že tam na pláži prežijem
chvíle, ktoré sa mi navždy vryjú do srdca.

Keď sme prišli k brehu, narazili sme na skupinku ľudí na vozíkoch, ktorí sedeli na piesku.
Netrvalo dlho, kým som zistila, že tí ľudia tam nie sú len na to, aby pozerali na more a užívali
si pekné prostredie. Tiež tam prišli surfovať. Nachádzalo sa tam mnoho ľudí na vozíkoch
a tím asistentov. Jeden po druhom sa títo muži a ženy s pomocou asistentov obliekli do
neoprénov a jedného po druhom ich asistenti niesli na chrbte až k vlnám.
Jeden muž sa kolenačky plazí k vlnám a asistent mu nesie surf. Ten pohľad ma celkom
premohol.

Ďalší člen tímu nesie na chrbte mladého muža s blonďavým drdolom, ktorý vyzerá byť
v mojom veku. Druhý asistent mu nesie červený surf. Spolu mu pomáhajú vyliezť na dosku.
Mladý muž na surfe odhodlane pláva smerom k vlnám. Vlna bleskovo prichádza a vráža do
neho, pričom ho prevráti. Srdce mi divoko búši, až kým nevidím, ako jeho hlava zase
vykukne nad hladinou. Pozorujem, ako sa snaží opäť dostať na surf. Musí si rukami
pritiahnuť jednu nohu a potom druhú, aby to zvládol. Opäť pláva a nasledujúca vlna ho znova
prevráti.

Bojuje, aby sa udržal na surfe do príchodu ďalšej vlny. Opakuje sa však ten istý scenár.
Z celej sily sa teda snaží vyliezť na dosku a robí to zas a znova. Následne som bola svedkom
toho, ako sa zvládol udržať na surfe a vyplával v ústrety vlnám. Mali ste vidieť, ako na nich
doslova lietal.

Sledujem každého z nich, ako z celej sily bojujú vo vode, zatínajú zuby a snažia sa udržať za
každú cenu. Po hodine pozorovania tejto scény nasiaknutej krásou sa mi za slnečnými
okuliarmi kotúľajú slzy, pretože si uvedomujem, akým nádherným príkladom odhodlania a
sily sú títo ľudia pre nás všetkých.

Boh vie, prečo som mala byť svedkom tejto scény. Niekedy na mňa dolieha, aké je ťažké
napĺňať moje poslanie slúžiť ženám, pomáhať im spoznať vlastnú hodnotu a dôstojnosť
a povzbudzovať ich, aby robili rozhodnutia, ktoré im dajú slobodu uprostred tohto sveta,
ktorý ich zväzuje. Je náročné učiť ich žiť krásne a autenticky svoju ženskosť. Teen Vogue,
Cosmopolitan, Snapchat, celebrity či youtuberi...feminizmus, ktorý šíri nenávisť voči
mužom...kultúra, ktorá sa ich snaží presvedčiť, že ísť na potrat je vlastne na rovnakej úrovni,
ako ísť k zubárovi, pretože ide o „zdravotnú starostlivosť“. Táto kultúra neustále dobiedza do
mladých žien a milióny z nich sýti klamstvami. Môj pomyselný surf sa taktiež neustále
prevracia a musím priznať, že si aj poplačem, keď sa cítim bezmocná voči tomuto svetu.

Plačem pri večeri, lebo sa cítim premožená, pričom mi je oporou môj manžel, ma uisťuje.
V tom momente si spomínam na scénu, ktorá je vyrytá v hĺbke môjho srdca.
Ide o obraz mladého muža s blonďavým drdolom na červenom surfe, ktorý sa nevzdáva
a nedovolí, aby ho čokoľvek zastavilo v jeho vášni a poslaní. Skúša to znova a znova, pretože
si pamätá, aké je to lietať vo vlnách. Táto scéna môže inšpirovať nás všetkých – muž,
ktorému isto mnohí povedali vety ako „Nedokážeš to,“ „To je nemožné,“ „To sa ani neoplatí
skúšať“ – sa zaprie a pri surfovaní na vlnách celým svojim životom vraví: „Dokážem to.“

Svet je chladný, temný a skľučujúci a naša chorá kultúra kričí hlasnejšie, než kedykoľvek
predtým, no aj tak vidím pred sebou prázdne vozíky. Tento mladý muž, ktorý ani nevie, ako sa
volám a osobne mi nepovie ani slovo, ku mne hovorí jasnejšie než ktokoľvek predtým: