Zlatica a jej Afrika

Zlatica Hoppanová 01.02.2019 3 minúty na prečítanie

Ahojte, už som sa trochu usadila, tak Vám píšem, moji milí.

Ďakujem za všetky modlitby, let bol bez komplikácií. 

V prvej komunite vo farnosti v Harare to bolo zaujímavé. Jedlo bolo vynikajúce, varili väčšinou bratia z Vietnamu, takže samé pikantne delikatesy. Káva vynikajúca, zalievaná. Stretla som tam dvoch Vietnamcov, jedného Poliaka, jedného Brazílčana no a Kamila, môjho rodáka.

Farnosť má okolo 4000 farníkov. Myslela som si, že nedeľná omša bude nekonečne dlhá, ale trvala len 2 hod. a 15 min., z toho 25 minút boli oznamy a špeciálna zbierka. Až tak veľmi sa netancovalo, vraj „Zimbabwenčania“ (alebo radšej obyvatelia Zimbabwe) sú v tomto decentní :D Počas omše som sa usmiala na jedno dieťa cca asi dvojročné, ktoré mala asi jeho babka priviazané na chrbáte. Keď ho zložila, prišlo ku mne a vypýtalo sa na ruky :D Malo hrubú čapicu a vetrovku, inak je tu celkom teplo, až okolo 17:00 začína byť chladnejšie.

Okolie farnosti bolo dosť iné... ani neviem ako to popísať. Všade samý prach, smeti, kopec ľudí v skupinkách. Boli to sekty. Tí najchudobnejší a najnevzdelanejší tu vyučujú a modlia sa za iných. Každý má pomaly svoju uniformu, väčšinou vždy niektorá zo skupín spieva, takže tam má človek pocit, že celá Afrika spieva. Niekedy to bolo až desivé. Hlavný kazateľ tak kričal, vyzýval... v jazyku Šóna, že ste mali pocit, že burcuje tých ľudí neviem k čomu...

Farnosť bola viac na okraji mesta, cca 45 min. autom do centra. Centrum sa samozrejme nedá porovnať s okrajovými štvrťami, tam je všetko pekné a cesty sú relatívne v dobrom stave. No na okraji je to divoké. Cesty sú plné hlbokých výmoľov, žiadne stredové čiary, žiadne značky, kopec áut, všetci trúbia.

 V pondelok sme sa presunuli autobusom cca 6 hodín cesty do Bulawayo. Je to miesto, kde žije misionár Kamil. Komunitu majú nádhernú. Ja bývam u susedy. Je to milá stará pani. Je už prababkou, všetci ju volajú Gogo -  je to slušné oslovenie pre starú ženu. Je naozaj veľmi láskavá ku mne. Inak v dome okrem mňa žije päť žien. Jedna z nich je ich pomocníčka. Ide asi o koloniálne dedičstvo. Takmer každý ma niekoho ako slúžku, či pomocníčku. Varia stále na ohni, aj keď majú plyňák, ale plyn je vraj drahý. Majú tu taký zvláštny, ale zároveň aj pekný zvyk, že pred každým jedlom príde dcéra, vnučka alebo pomocníčka, kľakne si, v ruke drží džbán s teplou vodou a v druhej vandlík a tak umyje Gogo ruky a aj mne...

 Čo sa týka umývania, absolvovala som umývanie za pomoci vandlíkov. Tu sa nesprchujú ani nekúpu a vodu si musia zohrievať. Inak je pitná, čo je super, lebo v Harare sa z kohútika nedá piť, ale zase sa dalo sprchovať :)

 K raňajkám: Tak raňajkuje sa tu cca o 10:00 :D :D :D

Raňajky včera: hranolky, varené sladké zemiaky, vajíčko natvrdo, tiež bol k dispozícii chlieb – taký hriankový a buchty – sladšie pečivo, maslo a čaj, prípadne káva... inak sa raňajkujú hlavne varené sladké zemiaky s chlebom. Tiež maslo a džem. Džem majú vynikajúci. 

Banány sú zatiaľ chuťovo také isté ako u nás, asi boli tiež odtrhnuté za zelena :D

Včera mi Kamil ukázal univerzitu, potom som šla k nim na kávu :D Cítila som sa ako voľakedy keď sme boli deti a šli sme sa hrať ku kamarátom :D Hrali sme nejakú zábavnú spoločenskú hru :D