Zlatica a jej Afrika 2

Zlatica Hoppanová 26.02.2019 4 minúty na prečítanie

Moji drahí, srdečne Vás pozdravujem zo zelenej Tanzánie. 

Prišla som akurát po období dažďov. Všetko je tu zelené, avšak aj prašné zároveň. Je to kombinácia suchej prašnej zeme, paliem, banánovníkov a iných stromov. Prašnosť je veľká a to ešte nie je ani poriadne leto.  Je tu teplejšie než v Zimbabwe, avšak najvyššie horúčavy ešte len prídu.

Ľudia v Tanzánii sú veľmi milí, láskaví a srdeční. Majú tu množstvo pozdravov a očakávajú základnú slušnosť takže asi 500x za deň poviem asante, čo znamená ďakujem, a 1000x pole, čiže sorry, je to vyjadrenie ľútosti nad niekým/niečím  napr. keď spadne dieťa, alebo keď vidíte niekoho pracovať atď. 

Snažím sa trochu učiť po swahilsky, lebo inak je tu človek stratený, hlavne na trhu.  A tiež je to užitočné kvôli deťom, žeby mi viac rozumeli. Takže základom sú  slová ako Hapana=nie veľmi výchovne. mkate=chlieb, stále by jedli chlieb, maji=voda, kula=jesť, Habari za asubuhi= dobré ráno. Roho Mtakatifu=Duch Svätý, Mungu=Boh.

Sirotinec, kde bývame, je krásne zelené miesto v malej prašnej dedinke. Dedina má len pár domov, veľmi malých, niekedy len s jednou izbou, z tehál, ale bez okožovania. V žiadnom z nich som zatiaľ nebola, ale myslím, že tunajší ľudia žijú skutočne v skromných pomeroch. Aj kostol máme veľmi skromný, malý. Na omšu chodíme každú nedeľu. Všetky časti absolvujeme, čítanie, kázeň, 2-3 zbierky, otčenáš, znak pokoja, len kňaz väčšinou chýba a eucharistický Pán Ježiš. Kňaz chodí tak raz za 4 mesiace... počas day off mám možnosť ísť do Dar Es Salam (2,5 hod cesty) na omšu/spoveď. Tunajší kresťania sú súdržní ... jedna pani sa počas oznamov, ktoré zvyčajne trvajú 1 hodinu,  postavila a poďakovala ľuďom za peniaze zo zbierky, vďaka ktorým mohla pochovať svoju matku. Mala slzy v očiach, kľakla pred všetkými a povedala, ďakujem Vám, nemám Vám to ako vrátiť, nemám nič čo by som Vám dala... Ďakujem...  V dedine bývajú kresťania aj moslimovia, spolunažívajú si dobre. 

 Čo sa týka jedla, dá sa to zvládnuť, hlavne v tejto sezóne, keď máme hostí z Európy, takže strava je pestrejšia a chutnejšia. Prvý týždeň to bolo pobiedne, ale už som si nakúpila ovocie, džem, arašidové maslo a keksíky. 

Od safari to tu má ďaleko. Ak chcem vidieť leva, musím si pocestovať, ale zasa na druhej strane opice vidieť len veľmi výnimočne, čo je vynikajúce. Niekto v susedstve tu má kravu, ktorá vydáva zvuk ako slon, takže máme trošku exotiky.  Inak aj my máme 2 kravy, 1 teľa, sliepky, kačky, kozu, prasa a 13 malých prasiatok. 

Čo sa týka práce, tak sa tu nenudím. Moja angličtina sa rozširuje o pojmy ako: metla, zametať, handra, závesy, žmýkať, prášiť rohož, atď. Vstávam o 5:30 a o 6:00 začíname zametať spoločne priestory. Potom robíme to, čo nám zadajú ako úlohu dňa, niekedy to zaberie aj 2-3 dni ako napr. pranie závesov, a veci s tým súvisiace – umývanie okien atď. Inokedy sú dni voľnejšie. No a samozrejme trávime čas s deťmi, máme veľkú trampolínu, hojdačky atď. Mojou stálou úlohou je dozerať, aby deti, ktoré chodia do školy, mali ceruzky v taške, umývať im poháre a plniť fľaše vodou. Po večeri sa stretávame v obývačke a všetci zamestnanci čiže "strýčkovia, tety" mamy, dobrovoľníci a staršie deti sa zídeme a spievame africké chválové piesne.  Potom má vždy niekto krátke povzbudenie z Božieho slova na cca 5-10 min a potom buď každý povie nejakú vďaku, alebo sa prihovárame za rôzne oblasti. Celé to trvá cca 1 hodinu, potom sa ešte deti hrajú a spať idú cca o 20:30. Je to super, mám rada tento spoločný čas. Večer sa vždy modlíme s Cairou (Britka) a Agneskou (Polka) ruženec vo swahilčine.

Deti sú nádherné. Mame ich 17, najmladší má 2 a najstarší 10. Tie deti majú neskutočný talent sa zašpiniť.  Keď im tečú sople, tak v zmysle dodržiavania miestnych tradícii používame na ich utieranie ich vlastné tričká. Strihám im nechty, bláznime sa na trampolíne alebo hráme hry. Ti malí sú mojkači, tí starší sa tvária ako tvrďasi, ale už si zvykli, že ich pohladím alebo schmatnem a objímem. To bola moja prvá väčšia misia, získať si bossa Adventa. Stále im hovorím be kind, be gentle, lebo vedia byť drsní. Však jak chlapci...Minule za mnou prišiel veľkáč, aby som mu vytiahla triesku z prsta, je to milé, veľmi som si ich obľúbila. 

V sobotu sme mali párty, všetky deti oslavovali narodeniny naraz. Mali sme "sódu" čiže Pepsi, Colu, 7up... čo je čosi špeci a tiež iné dobroty. Deti dostali darčeky... vyzeralo to tu ako na Vianoce. 

Dobre moji drahí, opatrujte sa...

Mierne schudnutá a opálená (ruky a tvár – na európske pomery tu musím chodiť dosť naobliekaná) Vás srdečne pozdravujem a zostávam v modlitbách.

S láskou,  Zlatica