Zlatica a jej Afrika 7

Zlatica Hoppanová 03.10.2019 5 minút na prečítanie

Moji milovaní, s radosťou v srdci vás pozdravujem.

Som šťastná. Odkedy som prišla zo Zimbabwe, trošku sa mi zmenil harmonogram. S deťmi začínam až o 9:00 a tak mám čas modliť sa ráno. Je to skvelé, lebo nie som unavená (aj keď občas si zdriemnem pri Pánovi... ) no predtým zametám, takže väčšinou som dostatočne prebratá.

A začala som sa modliť žalmy... a som Ním úplne ohúrená... ...On je nádej všetkých končín zeme i ďalekého mora, tíši hukot oceánu a jeho vĺn, aj nepokoje národov... hoci nad nami víťazia naše neprávosti, on nám ich odpúšťa...  ...môj ochranca, môj Boh, moje milosrdenstvo, z ktorého sa môžem tešiť od rána...On je otec sirôt a záchranca vdov, ... hľadajte Boha a srdce Vám oživne... Myslím že presne toto sa mi stalo. Moje srdce oživlo...Keď má moc tíšiť rozbúrený oceán – tak môže všetko...

Prvé týždne som bola celé doobedie s Floriánom, našim najmladším, lebo všetky ostatné deti už začali chodiť do škôlky alebo školy. Mali sme sa krásne. Vozila som ho na bicykli, varili sme a tak sme rozvíjali symbolickú hru, maľovali, kúpali zvieratká, atď. Občas si vypýtal kitenge a tak som sa na pravé poludnie s 2-ročným, takmer 20 kilovým chlapcom na chrbte, prechádzala po našej dedinke, až kým som zacítila ešte väčšiu ťarchu jeho tela a jeho hompáľajúcu hlávku...Keď bol chorý, väčšinou som to chytila aj ja a nielen to, ale aj jeho soplíky som mala všade po rukávoch a na chrbte.

Potom sa to trošku zmenilo, lebo sme začali doobeda 2 deti učiť. (Do školy začali chodiť až na 11:00.) A som nadšená, Elkonin– šlabikár, dorazil do Tanzánie. Ide o to, že školsky systém je tu dosť biedny. Ak teda deti nechodia do súkromných škôl, tak potom v jednej triede je 70 –100 detí a jeden učiteľ. Šikovnejší majú šancu, no tí menej pozorní, alebo jazykovo slabší, majú problém... Deti síce začínajú chodiť do škôlky od 4.tého roku, no hneď sa začínajú učiť písmenká, žiadne paličky a vlnovky... vždy ma pichne pri srdci, keď vidím, ako sa nerešpektuje vývin dieťaťa, aj keď je ospravedlňujúce, že zrejme vývinové míľniky dostatočne nepoznajú. 

Edukačný systém je tu založený na memorovaní. Potom sa bežne môže stať to, čo sa stalo našim dievčatám –po troch rokoch učenia sa písmen vedia A E I O U a pár spoluhlások, zatiaľ čo ich spolužiak, náš Emanuel vie už čítať a písať. Srdce mi trhalo, keď chudiatko Devota po škole so slzami na lícach musela hodinu čítať la, le, ma, me, mi, li, lo, lu... na ktoré jej ukazovali s paličkou, a nie a nie si to zapamätať. S mamou Pipi (Fiona) sme sa o tom rozprávali. Ide o to, že swahilčina je transparentný jazyk ako slovenčina (veľmi vysoké prekrytie toho, čo počujete aj napíšete, zatiaľ čo angličtina je definitívne netransparentná)...modifikovala som test na fonematické uvedomovanie na swahilčinu... (FU je schopnosť uvedomiť si štruktúru slova na úrovni foném čiže hlások.) Ak má dieťa túto schopnosť osvojenú, nepotrebuje poznať písmená a aj napriek tomu vie povedať, čo počuje v slove MAK= M-A-K atď... Samozrejme, Emanuel vedel všetko, zatiaľ čo dievčatá boli na úrovni slabikovania. A tak sme začali... vyčleňovanie prvej hlásky, poslednej... jasne, že by to chcelo výskum... ale na to teraz nie je čas, takže robíme čo môžeme, vyberám vhodné slová s tým, že zachovávam vývinovú postupnosť a Florian (dobrovoľník z Nemecka) ten kreslí obrázky a tak vytvárame každý deň pracovné listy. Keďže to musí byť vo swahilčine, mama Pipi tlmočí... Po dvoch týždňoch dievčatá vedia vyhláskovať 6-hláskové slová – som na ne veľmi hrdá. 

Celkovo je swahilčina veľmi zaujímavá. Nemá veľkú slovnú zásobu, jedným slovom dokážete pomenovať toho naozaj veľa. Tak napr. všetko chrobákovité, nelietajúce, stačí zovšeobecniť na DUDU. No sú tu aj výnimky v kategórii "umývanie" tam nájdete 8 rôznych slov v závislosti od toho, čo umývate... nie že by bolo všetko čisté.

"Small talk" je definitívne najobľúbenejší a preto majú aspoň 30 spôsobov, ako sa opýtať, či sa máš dobre, pričom odpoveď je dopredu jasná, lebo Tanzánijčania sa jednoducho nesťažujú. 

Nerobí im vôbec žiadny problém zameniť R za L, aj keď obe hlásky vedia vysloviť, čo je v našom jazyku neakceptovateľné. No u nich to je pomaly nepísané pravidlo a nikto sa nad tým nepozastavuje a tak namiesto RAFIKY (priateľ) počujete LAFIKY, NZURI - NZULI (dobre), no horšie je, že deti si to prenášajú do angličtiny. Takže potom keď chcú BREAD (chlieb) povedia BLEAD, alebo sa chcú hrať PLAY a povedia PRAY (modliť sa), čo mňa ako logopedičku vytáča.

Avšak všetka česť jazykotvorcom. Fascinuje ma ako niekto dokáže vytvoriť tak jednoduchý, logicky jazyk...slovenčina sa nechytá. 

Takmer každý deň mám hodinu swahilčiny. Učia ma dobrovoľníci z Nemecka, už končíme s gramatikou a potom nás čakajú 2 týždne iba konverzácie, veľmi si to užívam, žiaden jazyk ma nebavilo učiť sa tak, ako swahilčina.

 Čo sa týka prípravy na Veľkú Noc, je citeľnejšia, než tá predvianočná. Občas idem s deťmi na krížovú cestu. A deti majú pôst od pozerania rozprávok a majú obmedzené sladkosti. Mne sa zatiaľ podarilo objaviť indickú kuchyňu. Úplne som si ju zamilovala. Natrafila som na ňu v Dar Es Salaam, keď chodím v nedeľu na omšu – všetko je pozatvárané, ale indická štvrť je otvorená a tak si vychutnávam korenisté jedlá a farebné sladkosti. (V nedeľu sa nepostím.) 

Priatelia, čas letí neskutočne rýchlo, o chvíľu som doma, konkrétnejšie 2,5 týždna po Veľkej Noci. Teším  sa na vás,  dovtedy vám prajem požehnané prežitie Veľkonočných sviatkov, nech nielen s Kristom zomriete, ale aj vstanete zmŕtvych a dobre si oddýchnite. 

S najväčšou láskou, Zlatica