Životné osudy viacerých garbiarov opísané v troch románoch HODVÁBNA CESTA, SMÄD a KĽUKATÝ LET MOTÝĽA.

Johann Haan vyšiel z izby pred Ambrózičkou. Nevedel, či kráča za ním, len keď v pitvore prechádzal popred obraz, počul jej hlas:- Vráť sa a vyber si remeň na topánky. Bosého tovariša najme iba ak bosý majster a pre takého ťa je škoda. Do Všechsvätých mi topánky splatíš.

Skrútol sa za jej hlasom a videl ju stáť pred dvermi, ktoré práve otvárala kľúčom. Bez slova vošiel za ňou do komory a bez slova ju pozoroval, ako otvára truhlicu a dvíha veko. Až potom zhíkol: Ambrózička si myslela, že zhíkol nad kožami z volských chrbtov, ktoré vyrobili mikulášski garbiari, Jur Lacko, Ondrej Pálka, Stodola a Haas, Johann Haan však zhíkol nad kúskom červenej karmazinky, ležiacej na samom vrchu koží ako výkričník. Chcel sa jej dotknúť, či je na hmat taká istá ako gazdova čižma zahrabaná v ovse, ale Ambrózička siahla po nej skôr a znalecky ju pomädlila medzi prstami:

- Vidíš? Z takýchto francúzskych koží nosia čižmy naši zemania. Ani môj synovec nenosí inakšie čižmy. Rada by som vedela, dokedy ešte mieni flámovat! Bodaj by zhorel aj on, aj tí jeho kompáni!

Johann Haan mal čo robiť, áby mu nevyčítala z tváre, čo vie a aby jej nemusel vysvetliť súvis medzi franforcom červenej kože, ktorú znova vhodila do truhlice, a jej zemianskym synovcom.