George Müller (1805-1898)



"Bože, urob ma svetlom ľuďom okolo mňa a pomôž mi nájsť spôsob, ako pomôcť sirotám skôr než bude neskoro." Ani vo sne by si nedokázal predstaviť, ako Boh vypočuje jeho jednoduchú modlitbu.

Hoci George Müller mal sotva dostatok peňazí na jedlo pre svoju vlastnú rodinu, otvoril svoje srdce a domov pre druhých. Bol úplne odkázaný na Božie zaopatrenie a „Raňajkový klub“ s tridsiatimi sirotami u neho doma sa postupne rozrástol na päť obrovských budov, ktoré sa stali domovom pre viac než desať tisíc detí.

Odkedy sa George pustil do zakladania sirotinca, starostlivo si viedol modlitebný denník. Vľavo na každej stránke si písal modlitebné potreby a napravo dátum a spôsob, akým Boh na modlitbu odpovedal. Modlitebný zoznam obsahoval všetky veci v dome. Aj uhlie, ktorým kúril v kozube, bolo odpoveďou na modlitbu. Vždy, keď sa modlil, peniaze prišli ako na zavolanie. Za celý život prešlo rukami Georga takmer jeden a pol milióna libier. "Ja svojho Boha poznám päťdesiatdva rokov, a po celý ten čas si nepamätám na prípad, kedy by nebol odpovedal na moje modlitby."