Spolu s Máriou na krížovej ceste jej Syna

Keď teraz Mária stojí pod krížom, je svedkom vykupiteľských udalostí. Jej Syn umiera v bolestiach na dreve kríža ako odsúdenec. „Opovrhnutý, opustený, muž bolestí... Potupený a nami znevážený. “ (Iz 53, 3-5) Akú veľkú a hrdinskú poslušnosť viery preukázala Mária pred „nepochopiteľnými Božími súdmi“\ Ako bezvýhradne „sa oddala Bohu", „podriadiac úplne svoj rozum a vôľu“ tomu, ktorého „cesty sú nevyspytateľné.“ (Rim 11, 33) A zároveň ako mocne pôsobí milosť v jej duši, aký prenikavý je vplyv Ducha Svätého, jeho svetla a jeho sily! Touto vierou je Mária dokonale spojená s Kristom v jeho pokorení. Ježiš Kristus, práve na Golgotě „sa uponížil a stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži. “ (Flp 2, 5 - 8)

Pod krížom má Mária skrze svoju vieru účasť na strhujúcom tajomstve tohto poníženia. Azda je to tá najhlbšia „kenóza“ viery v dejinách ľudstva. Vierou má Matka účasť na smrti Syna, na jeho vykupiteľskej smrti. Ale na rozdiel od viery učeníkov, ktorí sa rozutekali, jej viera bola oveľa osvietenejšia. Na Golgotě Ježiš krížom definitívne potvrdil, že je „znamením, ktorému budú odporovať“, ako to predpovedal Simeon. Súčasne sa tam však splnili slová, ktoré boli určené Márii: „A tvoju vlastnú dušu prenikne meč. “ (Lk 2 ,34 - 35)

Toto „nové materstvo Márie“ zrodené z viery je teda plodom „novej lásky“, ktorá v nej definitívne dozrela pod krížom jej účasťou na vykupiteľskej láske Syna.

(Z Encykliky Redemptoris Mater 18)