Nájdime si čas na modlitbu! Modlitba je našou najdôležitejšou činnosťou! Modlitba je našou najpožehnanejšou činnosťou! Modlitba sa môže stať najsilnejšou mocou! Stále zjednotení s Máriou a svätými anjelmi!

Začiatok zjavení v Montichiari v roku 1947 Montichiari, s mestskou časťou Fontanelle, je mestečko v severnom Taliansku, vzdialené 20 km od biskupského mesta Brescie. Leží na úpätí talianskych Álp, už na úrodnej nížine a jeho názov možno do slovenčiny preložiť ako žiariaci vrch. Na vyčnievajúcej vyvýšenine leží starý mariánsky hrad (stredoveký zámok) a úctyhodný kostol svätého Pankráca.

1. z j a v e n i e

Pierina G i l l i (čítaj Džili) sa narodila 3. augusta 1911 v Montichiari a bola ošetrovateľkou chorých v tamojšej nemocnici. Prvý raz sa jej zjavila Panna Mária v jednej nemocničnej izbe, na jar v roku 1947, v podobe prekrásnej Pani, ktorá mala na sebe smútočné fialové šaty a okolo hlavy biely závoj. Madona bola veľmi smutná a ronila veľa sĺz, ktoré padali na zem. Hruď mala prebodnutú troma veľkými mečmi. Matka Božia jej povedala: „Modlitba – pokánie – náprava“ a mlčala.

2. z j a v e n i e

13. júna 1947 v nedeľu včas ráno sa Matka Božia zjavila znovu v nemocnici, ale tentoraz bola oblečená v bielom, a namiesto troch mečov mala na hrudi tri ruže: jednu bielu, jednu červenú a jednu zlatú ružu. Pierina Gilli sa jej opýtala: „Buďte taká dobrá a povedzte mi, kto ste?“ Usmievajúc sa odpovedala: „Som Matka Ježišova a Matka vás všetkých.“ Po krátkej prestávke potom pokračovala: „Náš Pán ma posiela, aby som priniesla novú mariánsku pobožnosť pre všetky mužské a ženské inštitúty, rehoľné spoločenstvá a aj pre svetských kňazov. Týmto náboženským inštitútom, rehoľným spoločenstvám a svetským kňazom, ktorí si ma budú obzvlášť uctievať, sľubujem, že pocítia moju osobitnú ochranu, budú u nich hojnejšie rozkvitať duchovné povolania, bude menej zradených povolaní a Boží služobníci budú obdarovaní veľkou svätosťou. Prajem si, aby 13. deň v každom mesiaci bol slávený ako mariánsky deň. Predchádzajúcich 12 dní nech konajú osobitné prípravné modlitby.“ S výrazom veľkej radosti pokračovala ďalej: „Toho dňa zošlem na tieto náboženské inštitúty, rehoľné spoločenstvá a svetských kňazov, ktorí si ma uctili, prehojné milosti a veľkú svätosť povolaní. Želám si, aby sa

13. júl každoročne slávil na počesť Rosy Mysticy t. j. Ruže duchovnej.

Tu sa Pierina opýtala, či urobí zázrak. Matka Božia odpovedala:

„Najočividnejší zázrak bude spočívať v tom, že Bohu zasvätené duše, ktorých dobrý duch sa od istého času, a osobitne počas vojny, stal vlažným, až sa spreneverili svojmu povolaniu, ba ho dokonca zradili; títo Bohu zasvätení, ktorí svojimi veľkými previneniami privolali tresty a prenasledovania, – ako sa teraz deje v Cirkvi – prestanú ťažko urážať nášho Pána. Ožije v nich znova pôvodný duch ich svätých zakladateľov rádov!“ Týmito slovami sa rozhovor v dvojici skončil. Teraz vysvetlila Pierine aj význam troch mečov a troch ruží.

Aké burcujúce vysvetlenie, ktoré je potrebné brať mimoriadne vážne! Prvý meč: strata kňazských a rehoľných povolaní. Druhý meč: kňazi a rehoľné osoby, čo žijú v ťažkom hriechu. Tretí meč: kňazi a rehoľné osoby, čo sa dopúšťajú Judášovej zrady. (Zapredaním povolania často strácajú aj vieru a svoju večnú blaženosť, a tak sa stávajú nepriateľmi Cirkvi.)

Biela ruža: duch modlitby. Červená ruža: duch odčiňovania a pripravenosti k obete. Žltá alebo zlatá ruža: duch pokánia.