Prvýkrát v slovenskom preklade a v limitovanej edícii poézia G. K. Chestertona. Výber 21 básní od uznávanej slovenskej prekladateľky a poetky Jany Kantorovej-Bálikovej, doplnený o ilustrácie výtvarníčky Andrey Spišakovej. Tento výnimočný titul vytlačený na luxusnom papieri v tvrdej väzbe môže byť krásnym darčekom, ale aj obohatením vašej knižnice o dielo známeho autora mimoriadnej kvality.

 

Chestertonova poézia, ktorá verne odráža jeho presvedčenia a postoje, nie je príliš známa. Roku 1900 debutoval dvoma básnickými zbierkami, ďalšie verše publikoval buď v samostatných zbierkach, alebo ich často vkladal do svojich prozaických diel. Rovnako ako v ostatných svojich prácach, aj v poézii uplatňoval svoj zmysel pre humor a paradox, ktorý dobre vystihuje aj jeho vyjadrenie: „Musíme mať dostatok úcty k všetkým veciam mimo nás, aby sme šliapali na trávu s bázňou. Musíme mať aj dostatok opovrhnutia k všetkým veciam mimo nás, aby sme boli schopní v pravý čas napľuť na hviezdy“ (Ortodoxia, 1908). Jeho dielo je predchnuté radosťou z Božieho daru, oslavuje normálny život vnútri strohého a prísneho vonkajšieho kruhu kresťanstva, život, ktorý – ako uvádza v už citovanej práci – „tancuje ako deti a pije víno ako dospelí, pretože kresťanstvo je jediným rámcom pre ľudskú slobodu“.  

 

Chestertonove verše ma oslovili svojou múdrosťou, humorom i hravosťou a hlavne pozitívnym príklonom k životu, pozemskému i tomu večnému, ktorý predznačujú. Zaujali ma pocity ešte nenarodeného dieťaťa, ktoré prahne po tom, aby mohlo vstúpiť do nášho sveta, ale i prenikavá „Modlitba v temnote“, vyjadrujúca autorov osobný zápas počas duševnej krízy. V básni „Osol“ zas formou humoru a paradoxu oslavuje Ježišov príchod do Jeruzalema na osliatku, ktoré symbolizuje to, že Ježiš nie je svetským panovníkom, ale kniežaťom prinášajúcim pokoj a spásu. A tak by som mohla menovať veľa ďalších veršov, ktoré mi dodávali radosť do práce prostredníctvom autorovho hlbokého vcítenia sa do života obyčajných ľudí, vyjadrenia manželskej lásky, ale nemohla som vynechať ani verše plné satirických šľahov. Je až ťažké uveriť, že báseň „Aristokrat“ nevznikla v súčasnosti. Úplne strhujúco však na mňa pôsobí atmosféra zázračnosti v básni „Konverzia“ a drsný a prenikavo ľudský „Meč prekvapenia“. V živote som už mala príležitosť preložiť výbery z diel mnohých básnikov, a niektoré sa môžu vo vzťahu k Chestertonovi javiť priam kontroverzne, no vždy to boli  autori, v ktorých dielach často zvučí nadpozemská struna. Takže na záver môžem povedať len toto: „Vďaka Ti, Bože, za poéziu. A vďaka Ti za Chestertona, ktorý tak vrúcne oslávil a pripomenul nám všetkým Tvoju velebu.“

 

Jana Kantorová-Báliková, prekladateľka