Anton Hlinka, kňaz a člen rehole Saleziánov Dona Bosca (* 31. 10. 1926 vo Valaskej Belej), publicista, spisovateľ, editor.

Po dvojročnej pedagogickej praxi a jednoročnom pracovnom tábore emigroval na príkaz predstavených v lete 1951 do Talianska. Až do roku 1991 žil v zahraničí.

Po skončení štúdia teológie, filozofie a psychológie prednášal ako docent filozofie v seminároch saleziánskej rehole v Rakúsku, Nemecku a Taliansku. Od roku 1971 do 1991 pôsobil ako spisovateľ, novinár a slobodný dopisovateľ rozhlasových staníc Slobodná Európa,

Stephanus a Hlas Ameriky. Jeho hlas sa stal dôverne známym po celom Slovensku a bol vzpruhou pre všetkých trpiacich a prenasledovaných pre kresťanský svetonázor a v boji za ľudské práva.

Z tohto obdobia pochádzajú i jeho silne angažované publikácie o situácii Cirkvi na Slovensku (APARTHEID, 1976; 20 + 10 JAHRE DANACH, 1978; SILA SLABÝCH A SLABOSŤ SILNÝCH 1982). Napísal desiatky štúdií a článkov cirkevno-politického, filozofického a teologického charakteru a venoval sa aj prednáškovej činnosti v Európe a zámorí.

Významná je jeho prekladateľská, editorská a vydavateľská činnosť. Prostredníctvom tajnej siete tímov, ktoré Hlinka organizoval, dopravovali sa knihy 15 rokov za podpory sponzorov na Slovensko. (V 70. rokoch sa takto prepašovalo na Slovensko asi 350 tisíc kníh.)

Anton Hlinka je aj autorom kníh, ktoré vyšli v opakovaných vydaniach v zahraničí, a neskôr, po r. 1989 i na Slovensku (K širším obzorom, Cesty k nekonečnu, Svetlo z Lisieux, Myslitelia a myšlienky, Viera veľkých vedcov, Keď zakvitne rumovisko, séria kníh kázní Ozvena slova 1-3).

Bolo len samozrejmé, že po páde železnej opony pokladal Hlinka za svoju mravnú povinnosť vrátiť sa do vlasti (1991). Predstavení ho uvoľnili pre spoluprácu s Konferenciou biskupov Slovenska vo funkcii tajomníka jej komisie pre masmédiá a kultúru.

A tak pokračuje vo svojej bohatej činnosti pre Cirkev a národ na Slovensku - aj ako spisovateľ (Ozvena slova 4-5, Každý sa môže zmeniť), publicista, prednášateľ; je zakladateľom a rektorom Slovenskej katolíckej akadémie. Za najdôležitejšiu „parketu“ svojho apoštolátu však pokladá rozhlasové sväté omše, televízne či rozhlasové náboženské relácie, ako aj analýzy a reakcie na udalosti dňa v tlači - v čom vidí najúčinnejšie spôsoby evanjelizácie nášho, do kritickej miery duchovne a mravne doráňaného národa.