Druhý zväzok zobraných spisov Milana Stanislava Ďuricu, (...) ktorý čitateľ dostáva do rúk, je vzácnou zbierkou vedeckých textov, ktorými sa ich autor počas desaťročí svojho plodného profesionálneho pôsobenia vyjadroval k základným otázkam slovenských dejín od ich počiatkov po rok 1938.

Pre túto svoju prácu - ktorú Ďurica nikdy nevnímal ako zamestnanie, ale ako skutočné povolanie či poslanie - dostal autor tie najlepšie predpoklady a prípravu. Odkedy ho jeho saleziánski predstavení po maturite vyslali na štúdiá do zahraničia, odkiaľ sa už po definitívnom prevzatí moci komunistami nemohol vrátiť do vlasti, až do odchodu z Univerzity v Pádové na prahu 21. storočia, žil a pôsobil v zahraničí. Na prestížnych západoeurópskych univerzitách získal to najlepšie vzdelanie, teoretickú a metodologickú prípravu, jazykové znalosti a medzinárodnú skúsenosť, ktoré mu umožnili formulovať správne otázky a hľadať na ne odpovede systematickým, disciplinovaným a široko rozvetveným štúdiom prameňov a literatúry, kontextualizovať, skúmať slovenské dejiny so všetkou vernosťou vedeckej historickej metóde z nich samých, teda slobodne, bez politických tlakov a závislostí najrozličnejšieho druhu, bez spätných projekcií neskorších mimohistorických kritérií, iba na základe prameňov a historických súvislostí. Široké horizonty mu otvárala nielen európska skúsenosť a multilingválnosť, ale aj interdisciplinarita: pri skúmaní najstarších slovenských dejín slavistická príprava, pri analýze medzinárodných súvislostí politologické znalosti, pri hodnotení širších súvislostí dejín zase teologická postať, potrebná pre pochopenie morálnych koreňov konania historických protagonistov i duchovných aspektov historického vývoja.