Mons. Prof. ThDr. Jozef Vrabiec, pápežský prelát, veľprepošt, dekan RKCMBFUK.

Narodil sa 4. marca 1914 v Závode ako syn Imricha a Terézie, rodenej Húškovej. Pochádzal z rodiny; kde duchovné povolanie holo vo veľkej úcte, veď okrem neho aj mladší brat Štefan vstúpil do posvätného rádu (od roku 1998 pomocný biskup Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy) a dve sestry si zvolili rehoľné povolanie.

Po maturite vstúpil do kňazského seminára v Nitre a teologické štúdiá absolvoval v Olomoucif kde bol 5. júla 1937 vysvätený za kňaza. Kaplánom bol v Trenčianskej Teplej, Bošanoch, Skačanoch, Dubnici, Močenku. V roku 1944 bol promovaný za doktora teológie. V roku 1945 bol kaplánom v Nitre - Dolné mesto. V roku 1949 bol Štátnou bezpečnosťou zatvorený na vyše pol roka do väzenia. V rokoch 1952 -1973 bol správcom farnosti Klatová Nová Ves. Diecézny biskup Ján Pásztor si ho vyvolil za generálneho vikára. V roku 1959 krátko prednášal filozofiu na CMBF UK. Za katedru na tejto fakulte sa vrátil ako docent pastorálnej teológie v roku 1968. Stal sa až do roku 1994 najznámejším profesorom CMBF UK v Bratislave. Od roku 1979 hol veľprepoštom nitrianskej kapituly\ v rokoch 1980 - 1983 prodekanom a v rokoch 1991 - 1994 dekanom CMBF UK V roku 1990 bol vymenovaný za pápežského preláta. Do roku 1998prednášal na Teologickom inštitúte v Nitre.

Mons Prof Jozef Vrabiec bol plodným v publikačnej činnosti v odbornej i teologickej oblasti. Napísal 32 knižných publikácií a vyše 60 samizdatových diel. Množstvo článkov publikoval v časopisoch.

V Pamätníci 65. výročia kňazstva s názvom «Dar, ktorý nestarne» Mons. ThDr. Jozef Vrabiec sa vyjadruje: ,, Preto ma teší, že Konferencia biskupov Slovenska v knihe «Pastoračný a evanjelizačný plán Katolíckej cirkvi na Slovensku 2001 - 2006» na strane 47 píše takto: «V rokoch 1960 - 1990 stav ohlasovania pochopil profesor homiletiky a pastorálky Jozef Vrabiec ako „znamenie doby “ a na Teologickej fakulte v Bratislave na prednáškach a seminároch vychoval stovky kňazov; ktorí porozumeli dôležitosť a jedinečnosť homiletického uvažovania. Z ich pastoračného nadšenia a pôsobenia bola živená viera cirkevných spoločenstiev na Slovensku. Hoci nebol dostatok náboženskej literatúry.» ani filmov, ani novín, predsa jestvovalo povzbudzovanie veriacich z homiletických kázní v kostoloch. Preto má Vrablecova škola veľké zásluhy na tom, že sa obdobie neslobody podarilo veriacim ľuďom prežiť.» Pod toto konštatovanie sa podpísali všetci naši biskupi zúčastnení na Konferencii v Bratislave v dňoch 9.-10. mája 2001. “

Pán profesor, vďaka! Pán nech Vám je večnou odmenou!