Pohrebná liturgia je úzko spätá s prežívaním veriacich. Jej cieľom nie je len modlitba za zomrelého, ale taktiež prebudenie viery a nádeje u členov jeho rodiny a účastníkov pohrebu.

Cirkev sa modlí a verí: „Očakávam vzkriesenie mŕtvych a život budúceho veku.“ Pohrebné obrady sú posvätným úkonom, pri ktorom Cirkev zveruje Bohu svojich bratov a sestry vo viere, vyznáva svoju vieru a uznáva Božie pôsobenie v živote človeka.

Utrpenie, smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista sú vzorom života kresťana. Obradmi, ktoré sprevádzajú rozlúčku so zosnulými, spoločenstvo veriacich slávi nielen spásu, ktorú pre nás získal Kristus, ale nás aj zjednocuje s príbuznými, priateľmi a známymi, s ktorými zosnulí bratia a sestry prežívali časť svojho života, práce, vzťahov, citov a viery v Boha.

Kresťanská liturgia pohrebu je slávením Kristovho veľkonočného tajomstva, pri ktorom sa Cirkev modlí za svoje deti, začlenené sviatosťou krstu do smrti a zmŕtvychvstania Ježiša Krista.

Preto Cirkev ako súcitná matka svojimi modlitbami a prinášaním obety svätej omše chce byť pre zomrelých duchovnou pomocou a pre pozostalých útechou i nádejou v ich žiali, že všetci pokrstení v Krista raz vstanú k novému životu. Druhý vatikánsky koncil v konštitúcii o liturgii vyjadril požiadavku revízie pohrebných obradov takým spôsobom, aby výstižnejšie vyjadrovali veľkonočnú povahu kresťanskej smrti a zároveň zohľadnili tradície miestnej cirkvi (porov. Sacrosanctum concilium, bod 81).