Kniha Krásny život a mladosť pozostáva z viacerých kompozičných častí a vznikla v priebehu niekoľkých mesiacov práve na základe súčasných svedectiev o dianí spred štyridsiatich rokov. Svedčili tí, ktorí v krutých časoch normalizácie po vstupe vojsk Varšavskej zmluvy na naše územie boli perzekvovaní, inak prenasledovaní či len prosto veľmi bolestivo prežívali pocit neslobody, ktorý vari najhrubšie zasiahol oblasť vierovyznania, názoru a slova vôbec. Sú to svedectvá bývalých vysokoškolákov i iných mladých ľudí, ktorí napriek ťažkým ideologickým pomerom sa koncom 60. a v 70. rokoch schádzali spočiatku na mládežníckych svätých omšiach v Kostole Kráľovnej pokoja v Košiciach, kde od roku 1966 pôsobil Bartolomej Urbanec, vtedy populárny kňaz vo východoslovenskom regióne. Urbanec svojou evanjelizačnou činnosťou, zaujímavými homíliami a pre bohoslužby netradičnou hudbou dokázal pritiahnuť do kostola, na púte a výlety, duchovné cvičenia a rozhovory . do roku 1968 v podstate verejne, po roku 1972 tajne . veľkú časť mladých rímskokatolíckych kresťanov. Jeho mládežnícke omše vošli do dejín nielen mesta Košice, a tak niet sa čo diviť, keď sa nazbieralo dokumentárneho spomienkového materiálu (fotografie, piesne, knihy, kázne…) nie na jednu, ale rovno i na niekoľko kníh. Zostavovatelia zaradili z neho do predmetnej knihy toľko, čo sa vošlo do takmer 200 strán. Je trocha na škodu tejto veľmi dôležitej publikácie, že rôznorodý dokumentárny materiál nemá dostatočne prehľadnú kompozíciu, niektorým spomienkam (osobitne veľmi peknej fotodokumentácii) chýbajú aj identifikačné údaje, resp. sú na inom mieste knihy, čo spôsobuje čitateľovi ťažšiu orientáciu. Základnou časťou knihy je však text Mons. ThDr. Bartolomeja Urbanca s názvomMoje povolanie. Tento osobitne v Košiciach obľúbený kňaz, s ktorým sa spájala nádej na slobodu ducha v druhej polovici 60. rokov, esejistickým spôsobom vykresľuje svoju životnú i kňazskú cestu z rodičovského domu v Lipovciach, cez štúdium teológie, prvé pôsobiská až po úspešnú misijnú prácu s mládežou. Zažil i obrovský úder v podobe odobratia štátneho súhlasu na vykonávanie kňazského povolania, nasledovalo 8 rokov vo výrobe. Po prelomovom roku 1989 pôsobil v Kňazskom seminári Jána Vojtaššáka v Spišskom Podhradí ako špirituál, neskôr od roku 1995 ako dekan v Humennom, aby sa napokon opäť vrátil do Košíc. V prvej polovici roku 2004 som dostal od otca arcibiskupa A. Tkáča menovací dekrét za duchovného správcu farnosti Kráľovnej pokoja do Košíc. Po rokoch ma Pán Boh povolal do kostola, v ktorom som sa ako mladý kňaz venoval mládeži v rokoch 1968 až 69. Nikdy som nepredpokladal, že sa to stane. Považoval som to skôr za nemožné. Na roky svojho pôsobenia v Košiciach spomína ako na chvíle mimoriadnych milostí. Bartolomej Urbanec v Kostole Kráľovnej pokoja v Košiciach zaspomína i dnes a v stále výborných homíliách varuje pred súčasnými nebezpečenstvami, ktoré ohrozujú duchovný život a predostierajú človeku lákavé a pohodlné možnosti.