Pod týmto názvom sa skupina farníkov z farnosti Mena Panny Márie v Bratislavskej  Vrakuni rozhodla zostaviť a vydať knižku ako mozaiku spomienok a svedectiev na jej prvého farára Augustína Dršku k 10. výročiu jeho úmrtia. Kniha vyšla s podporou Bratislavského samosprávneho kraja vo vydavateľstve Post Scriptum v roku 2019, zostavil ju Pavol Stano. 

Kniha zachytáva celý jeho kňazský život. Na začiatku sú fotografie z jeho kňazskej vysviacky a kópia jeho primičného obrázka a na konci fotografie z jeho pohrebnej sv. omše v Dóme sv. Martina v Bratislave a z pohrebu v Kútoch, pohrebného obrázku i jeho pomníka. Augustín Drška pochádzal zo Záhoria, z Kútov, narodil sa 15. februára 1939, kde jeho otec pracoval na železnici a matka na poli, lebo mali asi 3 ha pôdy. Od malička žil vo vedomí, že chce byť kňazom. Jeho kňazstvo sa zrodilo v zložitom období päťdesiatych rokov, do kňazského seminára v Bratislave, vtedy jediného na Slovensku ho prijali až na tretí krát, keď rodičia vstúpili do JRD, kde aj on pred vstupom do seminára pracoval. Vysvätený za kňaza bol 23. júna 1963 biskupom Ambrózom Lazíkom v Bratislave. Primície slávil 30. júna v Kútoch spolu s jeho spolu rodákom Alojzom Jakubcom.  Ako zachytáva časová os jeho života v knihe kňazom bol 46 rokov. Po vysviacke nastúpil ako kaplán v Štúrove. V rokoch 1964 -65 bol vojakom základnej vojenskej služby v Prahe - Ruzini. V rokoch 1966 - 68 bol kaplánom v Tvrdovšovciach, v rokoch 1968 - 70 v Trnave, 1970 - 71 v Bratislave, Modrom kostole, 1971 - 74 v Topoľčanoch. Jeho dovtedajší dekan Ladislav Dorušák sa zaslúžil o to, aby sa stal správcom farnosti v Ludaniciach, kde pôsobil do roku 1989. V rokoch 1989 -91 pôsobil ako správca farnosti Malacky. Po zriadení novej farnosti Vrakuňa, jej vyčlenení z farnosti Podunajské Biskupice sa od 1. novembra 1991 sa jej stal prvým farárom. V rokoch 1999 - 2001 pôsobil v Koválove, kam patrila aj filiálka Smrdáky. V rokoch  2001 - 2007 pôsobil ako farár tiež v novozriadenej farnosti Bratislava - Dlhé diely. V rokoch 2007 - 2009 v Čároch a nakoniec od júla do smrti 29. septembra 2009 ako výpomocný duchovný v Bratislave vo farnosti Kráľovnej rodiny.

Predhovor ku knihe je od kňaza Jána Formánka, jeho dlhoročného priateľa. Fotografiami a spomienkami pamätníkov je dobre zdokumentovaný celý jeho kňazský život, všetky jeho pôsobiská, ktoré počas života vystriedal. Ako svedectvo o zložitosti doby, v ktorej sa stal kňazom a pôsobil 26 rokov sú uvedené posudok tajomníka bohosloveckej fakulty   a okresného cirkevného tajomníka. Okrem bohatej farebnej fotodokumentácie jeho kňazského pôsobenia sú cenné svedectvá mnohých ľudí, ktorých oslovil. Zvlášť sú zaujímavé svedectvá kňazov, Pavla Zemka, Jozefa Kováčika, Damiána Žilku OSB, Karola Schonwiesnera, ktorých oslovil a rozhodli sa aj z podnetu a príkladu jeho kňazského života svoj život zasvätiť Bohu v kňazskom povolaní. Potom ju tvoria svedectvá mnohých rodín aj jednotlivcov, ktoré  oslovil svojim pôsobením a príkladom otvoreného, obetavého, ľudského kňazského pôsobenia. Kniha nezamlčiava, že mal aj  nepriateľov, ale svedčí o tom, že bol počas celého života verným a horlivým Kristovým kňazom, miloval Boha a človeka a zostal im verný a robil všetko preto, aby ľudí získaval pre Krista. Mnohých oslovil a  získal a ich vďačnosť sa prejavuje aj po rokoch, keď už nielen nepôsobí v ich blízkosti, ale už ako veríme viac než desaťročie, v našom ponímaní času, patrí do Cirkvi oslávenej. Tento prejav vďačnosti teší dnes aj preto, že sa tento záslužný a podnetný čin podarilo zrealizovať aj v súčasnosti, keď vďačnosť nie je častým a bežným javom. Záver knihy tvorí jeho vyznanie rodnej obci Kúty vydanej Záhorským múzeom v Skalici r. 2006, nekrológ Márie Raučinovej uverejnený v Katolíckych novinách 11. októbra 2009 a Slovo na záver s dodatkom: Nech teda odkaz a pamiatka tohto Božieho človeka sa nesie ďalej, nech poteší pamätníkov a inšpiruje tých, čo ho nepoznali. Kniha nemá obsah, ale je zostavená tak pútavo a svedectvá sú tak autentické, že ten kto ju chytí do rúk, ťažko ho od nej niečo odpúta skôr než ju celú prečíta a pozrie veľké množstvo obrázkov. Vďaka patrí všetkým, ktorí toto spomienkovo - inšpiratívne dielo iniciovali, tvorili a podporili. Iste sa vydarilo,  o čom svedčí aj veľký záujem oň.

Kňaz Augustín Drška má osobitné zásluhy na vybudovaní Cirkevnej základnej školy v Malackách a výstavbe nového kostola v Bratislavskej Vrakuni. Veľa budoval, opravoval materiálne. Bol hlboko ľudský, ale silu byť človekom čerpal vo viere, v sviatostiach a v modlitbe. Ako ho označili viacerí, človek s veľkým Č, človek s otvoreným srdcom, človek so srdcom na dlani.

Kniha, ktorú vytvorilo viac než 35 autorov, zachytáva aj niektoré vyjadrenia a postoje Augustína Dršku, je vo formáte 16,5 x 20,5 cm, má 96 strán, jej súčasťou je veľké množstvo čiernobielych i farebných fotografií rozličných formátov dokumentujúcich jeho kňazské pôsobenie, je v mäkkej väzbe. Obálka je v modrej farbe a je na nej úryvok z príhovoru Mons. Jána Formánka a  20 fotografií z kňazského pôsobenia a pôvodný kostolík vo Vrakuni a kostol v Kútoch so sochou Andreja Radlinského.