„Mal som veľmi šťastné detstvo, ktoré sa kvôli Adolfovi Hitlerovi skončilo náhle a prirýchlo. Verím však, že prvé roky sú tie najdôležitejšie. Práve tie mi totiž umožnili vytvoriť si v mysli bezpečné a šťastné miesto, ku ktorému som sa v tých najhorších časoch utiekal.“ Šesťdesiatpäť rokov potláčal Felix Weinberg svoje spomienky na nepredstaviteľné utrpenie a nenávisť, ktoré zažil počas holokaustu. Nakoniec sa rozhodol svoj príbeh napísať, urobil to však s nečakaným humorom a nadhľadom. Len tak sa dokázal vrátiť do minulosti, ktorá mu vzala takmer celú rodinu. Písal sa rok 1939, keď sa dostal do nemilosrdných rúk nacistov.Skoro celú svoju mladosť strávil v Terezíne a Osvienčime. V roku 1945 len o vlások unikol Smrteľnému pochodu z Blechhammeru. Po vojne sa usadil v Anglicku a napriek slabému vzdelaniu sa nevzdal a stal sa z neho profesor fyziky na Univerzite Imperial v Londýne. Bol som číslo 3 0529 je jedinečným spomínaním muža, ktorého detstvo prešlo najtemnejšími dejinami ľudstva a predsa nestratil nádej