Cirkev v dnešných dňoch „sedí“ na evanjeliu, ktoré ochraňuje a neraz aj stráži. Sedí na ňom ako na sude pušného prachu, neustále v nebezpečenstve, že svojou zvesťou samu seba vyhodí do vzduchu. To sa v dejinách cirkvi stalo vždy vtedy, keď sa cirkev z Božej milosti odvážila priznať k mysleniu Krista a ku bláznovstvu kríža. Vtedy nastal pohyb, ktorý síce cirkev „vyhodil“ do vzduchu, no nerozbil ju. Paradoxne ju obnovil, očistil, zmocnil a posunul dopredu smerom k víťazstvu života, na Božiu slávu a na požehnanie národom. To sú Božie cesty, v ktorých je Božia pravda skutočne skrytá pod svojim opakom, v paradoxe. Ale Boh nemá väčšej radosti ako to, keď vidí, že sa jeho deti priznávajú k tejto pravde, k múdrosti a mysleniu Ježiša Krista so všetkými dôsledkami (2J 1,4).

 

O autorovi: ThDr. Darko Kraljik je od roku 1999 kazateľom Bratskej jednoty baptistov v SR. Teologické vzdelanie (Mgr. v roku 1999;  ThDr. v roku 2007) získal na katedre evanjelikálnej teológie PF UMB v Banskej Bystrici. Okrem toho absolvoval štúdium na Biblickom inštitúte Precept Ministries International  a je národným koordinátorom služby induktívneho štúdia Biblie v SR. Ako učiteľ Biblie vyučuje biblické kurzy na niektorých biblických seminároch v SR i v zahraničí.