Dielo Pravidlo dokonalosti kapucína Benedikta z Canfieldu (1562 – 1611) je jedným z vrcholov západnej kresťanskej mystiky. S podtitulom „stručné a jasné zhrnutie celého duchovného života“ napĺňa kvality diskurzu, ktoré požadovala renesančná dialektika: Je jasný, priamy, otvorený a stručný. A hoci jeho myšlienková osnova sleduje obvyklú náuku o rozvoji duchovného života či o troch stupňoch dokonalosti, ako ju poznáme z diel iných kresťanských mystikov, je na nej vybudované dielo výnimočnej originality a vzhľadu, ktoré čitateľ u iných autorov nenájde. Keďže ide o ťažký text, Benediktovo dielo bolo často chybne interpretované ako obhajoba duchovného kvietizmu a kvôli niektorým formuláciám bolo dokonca v roku 1689 zaradené na tzv. Index zakázaných kníh. V tomto prípade sa čitateľovi dostáva do rúk bilingválne latinsko-slovenské vydanie tretej najrozsiahlejšej časti Pravidla dokonalosti, ktoré Benedikt autorizoval a v latinčine pripravil k vydaniu pred svojou smrťou v Paríži. Jeho tretia časť subtílne popisuje cestu, ktorá môže človeka priviesť k nepredstaviteľnej intenzite života, k životu, ktorý autor primerane nazýva všetko prevyšujúcim.