Byť blížnymi a blízkymi v dnešnom globalizovanom svete, rozvíjať skutočné vzťahy a sociálne priateľstvo, ktoré nikoho nevylučuje, bratstvo, ktoré je otvorené pre všetkých – to sú hlavné témy, ktoré Svätý Otec rozvíja v svojej encyklike. Toto bratstvo vyplýva zo skutočnosti, že sme všetci deťmi jedného Otca, a to bez ohľadu na jazyk, kultúru či náboženstvo. Pápež mimoriadne výstižne pomenúva najvypuklejšie aspekty dnešnej doby a povzbudzuje, aby sme sa zapájali do budovania spoločného dobra ako jednotlivci, národ či celá spoločnosť. Pobáda, aby sme si osvojili skutočne kresťanský spôsob myslenia. Jednotlivé témy odvíja od podobenstva o milosrdnom Samaritánovi, ktoré aplikuje na súčasnú situáciu. Hovorí otvorene, kriticky, ale vyvážene. Opakovane zdôrazňuje, že každý človek má rovnakú neodňateľnú ľudskú dôstojnosť, na základe ktorej majú mať všetci rovnaké šance. Encyklika pozostáva z úvodu a ôsmich kapitol, Uzatvára ju Modlitba k Stvoriteľovi a Ekumenická kresťanská modlitba. Kapitoly encykliky Fratelli tutti: 1. Tiene uzavretého sveta 2. Cudzinec na ceste 3. Predstavovať si a tvoriť otvorený svet 4. Srdce otvorené pre celý svet 5. Najlepšia politika 6. Dialóg a sociálne priateľstvo 7. Cesty k novému stretnutiu 8. Náboženstvá v službe bratstvu vo svete Ukážka: Jedinečná hodnota lásky 91. Ľudia môžu rozvíjať niektoré postoje, ktoré prezentujú morálne hodnoty: statočnosť, miernosť, pracovitosť a ďalšie čnosti. Ale na adekvátne usmernenie vyjadrovania rozličných mravných čností je potrebné brať do úvahy aj to, do akej miery vyvolávajú dynamiku otvorenosti a jednoty s inými ľuďmi. Takouto dynamikou je láska, ktorú vzbudzuje Boh. Inak by sa mohlo stať, že by sme čnostne iba pôsobili bez toho, aby čnosti dokázali budovať život spoločenstva. Preto Svätý Tomáš Akvinský – citujúc svätého Augustína – hovoril, že miernosť lakomej osoby nie je vôbec čnostná. Svätý Bonaventúra inými slovami vysvetľoval, že ostatné čnosti bez lásky v presnom zmysle nenapĺňajú Božie príkazy, tak „ako ich Boh má na mysli“. 92. Duchovná podoba ľudského života je definovaná láskou, ktorá je v konečnom dôsledku „kritériom na definitívne rozhodnutie o hodnote alebo naopak, prázdnote ľudského života“. Niektorí veriaci si však myslia, že ich veľkosť spočíva vo vnucovaní vlastných ideológií druhým, či už ide o násilnú obranu pravdy alebo veľké demonštrovanie sily. My všetci veriaci si musíme uvedomiť nasledovné: na prvom mieste je láska; to, čo nikdy neslobodno ohroziť, je láska a najväčším nebezpečenstvom je nemilovať (porov. 1 Kor 13, 1 – 13). 93. Svätý Tomáš Akvinský sa pokúsil spresniť, v čom spočíva skúsenosť lásky, ktorú umožňuje Boh svojou milosťou. Vysvetľoval, že je to ako pohyb pozornosti voči druhému, až kým milujúci nepovažuje milovaného „za jedno so sebou samým“. Citová pozornosť venovaná druhému vedie k vnútornému založeniu nezištne hľadať jeho dobro. To všetko vychádza z priazne, úcty, ktorá je v konečnom dôsledku tým, čo sa skrýva za slovom „láska“: milovaná bytosť je pre mňa „drahá“, teda jej pripisujem veľkú hodnotu. A „z lásky, pre ktorú je istá osoba vzácna, vyplýva vďačnosť voči nej“. 94. Láska teda znamená viac než len sériu dobročinných skutkov. Skutky vyplývajú z jednoty, ktorá sa čoraz viac skláňa k druhému a pokladá ho za vzácneho, hodného, príjemného a krásneho bez ohľadu na fyzický či morálny vzhľad. Láska k druhému nás vo svojej podstate poháňa hľadať to najlepšie pre jeho život. Len rozvíjaním tohto spôsobu vytvárania vzťahov je možné vytvoriť sociálne priateľstvo, ktoré nikoho nevylučuje, a bratstvo, ktoré je otvorené pre všetkých.