Novinár David Brooks vo svojej knihe Druhá hora píše, že ak je prvá hora o ­budovaní ega a­ definovaní vlastnej identity, tá druhá je o ­vzdávaní sa vlastného ja. Na prvej hore musíte byť ambiciózni, strategickí a nezávislí. Na druhej hore budujete hlboké vzťahy a ­robíte dlhodobé záväzky dôvery a vytrvalosti. Ak je prvá hora o získavaní, druhá hora je o prispievaní. Druhá hora nie je opakom tej prvej. Vyjsť na druhú horu neznamená odmietnuť prvú horu. Je to nová cesta – zmysluplnejšia fáza života. Na druhú horu sa lezie úplne inak, ako na tú prvú. Prvú horu dobývate. Identifikujete vrchol, určíte smer a škriabete sa nahor. Ale vaša druhá hora dobýva vás. Podľahnete volaniu niečoho ci Niekoho iného... „Po rokoch čítania Davida Brooksa som rád, že som okrem jeho geniálnej mysle stretol aj jeho srdce. Svojím životom totiž ilustruje spoločensko-vedné poznatky a múdrosť literatúry. Učí nás to, po čom túžime, ale čoho sa bojíme – ako sa vzdať vlastného JA v prospech niečoho, čo nás presahuje. Prekvapivo osobné a podnetné čítanie!“ – Dávid Laco, učiteľ a facilitátor neformálneho vzdelávania, Bilingválne gymnázium C. S. Lewisa „Najprv ma autor nahneval, keď napísal, že sa vo svojej knihe Cesta k charakteru mýlil. No ani Brooksov nový koncept dvoch hôr nie je márny. Je užitočné oboznámiť sa s ním bez ohľadu na to, či sa ešte len štveráme na horu prvú, alebo sme v údolí alebo už vyzeráme vrchol druhej hory. Viac prezrádzať netreba.“ – Eva Čobejová, redaktorka denníka Postoj „David Brooks napísal prorockú knihu! Rozpoznal totiž, že výzvy, ktoré svet prežíva v 21. storočí, súvisia s krízou identity a extrémnym individualizmom našej doby. Za úspechmi prvej hory nasleduje údolie osamelosti, odcudzenia a strata zmyslu bytia. Brooks sa cez podrobné skúmanie vlastnej skúsenosti údolia pozerá na širšiu spoločnosť a navrhuje novú morálnu ekológiu, ktorá vyrastá zo záväzku človeka k poslaniu, k rodine, k viere a ku komunite.“ – Milan Číčel, sociálny inovátor, duchovný poradca a mentor