ÚVOD Pastorácia mládeže je dôležitým budujúcim prvkom nielen kresťanskej spoločnosti. Mladí sú budúcnosťou nás všetkých a keď dozrejú, preberajú štafetu výchovy a rozvoja spoločnosti po svojich rodičoch. V čase dospievania prechádzajú štádiom formovania vlastnej osobnosti a charakteru. Preberajú spôsoby správania, uvažovania a rozlišovania, ktoré sa im ponúkajú, preto je dôležité venovať im značnú pozornosť. O pastorácii mládeže sa mnoho hovorí aj veľa píše. Konajú sa rôzne konferencie aj synody. Veľkú pozornosť mladým venoval vo svojom pontifikáte aj pápež sv. Ján Pavol II. V jednom zo svojich apoštolských listov sa k mladým prihovoril ako k nositeľom nádeje, ako k tým, od ktorých sa veľa očakáva. Povzbudil ich k tomu, aby boli vždy pripravení sa obhájiť pred každým, kto ich vyzve zdôvodniť nádej, ktorá sa v nich nachádza.1 Táto nádej začala životom Ježiša Krista na zemi a pokračuje až do dnešných dní. Dôležitým aspektom živenia tejto nádeje sú znamenia čias. Sú to znaky Božích úmyslov a plánov, prejavujúce sa v potrebách a túžbach súčasných ľudí.2 * 4 Cirkev od počiatku svojich dejín vyjadruje Kristovu blahozvesť spôsobom primeraným danej dobe. Takáto prispôsobivosť v ohlasovaní Kristovho evanjelia by mala zostať zákonom každého šírenia zjaveného slova. Týmto spôsobom sa v každom národe a v aktuálnom čase podnecuje schopnosť vyjadriť Kristovu lásku a náuku jazykom, blízkym všetkým ľuďom. Aj Druhý vatikánsky koncil zdôrazňoval potrebu vnímania potrieb a túžob aktuálnej doby. Apeloval na všetok Boží ľud, ale predovšetkým na duchovných pastierov a teológov, aby pomocou Svätého Ducha a pravidelnou modlitbou boli vnímaví na Boží hlas, ktorý chce prehovoriť do súčasnej doby (porov. GS 44). Dnešná liberálna doba najviac útočí na morálne a mravné hodnoty spoločnosti a pritom nezabúda ani na mládež. Snaží sa ju pretvárať podľa svojho obrazu. Úlohou Cirkvi, najmä v tejto dobe, by mala byť výchova a formácia mládeže, ktorú sa autor snažil priblížiť v predkladanom diele. Don Bosco, svätec západného obradu, ktorý žil pred viac ako sto rokmi, trávil mnoho času a práce s mladými. Jeho posolstvo a myšlienky sú stále aktuálne. Má čo povedať aj v dnešnej dobe, a to najmä mladým, ktorí sú aj východného obradu. Nejde tu o žiadne rozdeľovanie Východu a Západu, ale naopak, o hľadanie spoločnej cesty ku spáse človeka. Sme jedna Cirkev, ktorá má dýchať „oboma stranami pľúc ", vzájomne sa dopĺňať a pomáhať si. Nech nám v tomto úmysle pomáha Všemohúci Boh, na príhovor sv. don Bosca i všetkých svätých. Autor