Patrón študentov a mládeže. Hoci sa Alojz Gonzága narodil do vznešenej talianskej rodiny, nezanechal po sebe slávu vladára, vojenského vodcu či umelca, ale čosi oveľa hodnotnejšie – príklad svojej vrúcnej lásky k Bohu, ku ktorému prilipol už od útleho detstva. Nič, čo vo svojom krátkom živote vykonal, neurobil bez pomyslenia na Pána, ktorý mu jeho lásku vrchovato odplatil. Tento chlapec mal priveľké srdce na to, aby sa uspokojil s radosťami tohto sveta. Riadil sa jedinou zásadou – dosiahnuť nebo. Žil najlepšie, ako vedel a sníval o večnosti. Hovorieval: „Boh mi stačí.“ Túžil úplne zabudnúť na seba a slúžiť Bohu vo svojich blížnych, zvlášť v tých najbiednejších. Zanechal svet, svoj vznešený rod i život na zámku a napriek mnohým prekážkam vstúpil do Spoločnosti Ježišovej. Tam kvet jeho života úplne rozkvitol a napokon i uvädol – na Božom oltári. Hoci zomrel v mladom veku, dosiahol takú svätosť, že ho Cirkev povýšila za patróna mládeže, študentov a orodovníka pri voľbe životného povolania. Boh je vo svojich svätých jednoducho úžasný.