Úvod Jedna zo základných služieb Cirkvi, v každej dobe a aj v tej súčasnej, je zameraná na ohlasovanie radostnej zvesti všetkým ľuďom. Ako hovorí svätý apoštol Pavol: „Veď ak hlásam evanjelium, nemám sa čím chváliť, to je moja povinnosť a beda mi, keby som evanjelium nehlásať‘ (porov. 1 Kor 9,16). Misie sú prednostná služba, ktorú môže Cirkev preukázať každému človekovi, a celému dnešnému svetu a v tomto zmysle aj rómskemu národu. Rómovia žijú medzi nami a preto je dôležité usilovať sa ponúknuť im radostnú zvesť primeraným spôsobom. Je to výzva predovšetkým pre kňazov, rehoľníkov, ale i laikov, ktorí túžia slúžiť tomuto národu, ale samozrejme je to úloha aj každého veriaceho kresťana, ktorý by mal mať v sebe túžbu svoju vieru odovzdávať ďalej - slovom i príkladom. Aby naša služba medzi Rómami bola čo najefektívnejšia, je dôležité pokúsiť sa poznávať ich špecifiká, aby sa tak na jednej strane dosiahlo odovzdávanie viery primeraným spôsobom, ale na druhej strane prišlo k prekonávaniu bariér, ktoré medzi nimi a majoritou neraz narastajú. Našou úprimnou snahou má byť úsilie o ich všestrannú integráciu, ale v tom duchu, ako to chápe, a v Smerniciach pre pastoráciu Rómov aj popisuje, Katolícka cirkev: „Integráciu treba bezpodmienečne podporiť, pričom má smerovať k plnému začleneniu rómskeho života a rómskych tradícií do celku ostatných kultúr, zároveň s rešpektovaním toho, čo je jej vlastné. Rozhodne však treba odmietnuť pokusy o asimiláciu vedúcu k zničeniu rómskej kultúry tým, že sa rozpustí vo väčšinovej kultúre“ ( SPPR53). Niekedy môže byť aj toto dôležitým problémom pre rómsky národ, ktorý chápe snahu majority o ich integráciu ako snahu o zničenie ich kultúry, národa, tradícií a pod. Našou snahou má byt’ pozdvihnutie a očistenie ich kultúry k plnšej dokonalosti a nie jej zničenie. Aj na náboženskom poli nám má ísť predovšetkým o očistenie všetkého, čo nie je zlučiteľné s Katolíckou vierou - tu sa dostávame predovšetkým do oblasti povier a nesprávneho morálneho konania, ktoré je v rozpore s desatorom Božích prikázaní. Preto autori, predkladanej vedeckej monografie v teoretickej časti, ponúkajú čitateľom možnosť nahliadnuť do niektorých špecifík rómskej religiozity a morálky, ako aj do dejín rómskeho národa a sumarizujú aj úsilie Katolíckej cirkvi v pastorácii Rómov. Poznanie týchto skutočností môže byť veľkou pomocou pri zefektívnení pastoračnej služby medzi Rómami. V empirickej časti, prostredníctvom kvalitatívneho výskumu, uskutočneného dotazníkovou formou, si za hlavný cieľ autori zvolili snahu získať podnety od kňazov, rehoľníkov a laikov, ktorí v rómskych komunitách slúžia, aby sa oni pokúsili zosumarizovať čo vnímajú ako dôležité pre účinnú pastoračnú službu. Možnosť vyjadriť sa dostali aj samotní Rómovia - aké majú oni očakávania od svojich kňazov v pastoračnej službe. Výsledky dotazníkov sú opísané v závere empirickej časti. V prílohe sa ešte nachádzajú postrehy kňaza Martina Majdu a sestry Silvie Zábavovej CJ z ich pastoračnej služby a taktiež základné modlitby v rómskom jazyku a obrázky rómskych blahoslavených, ktoré môžu pomôcť pastoračným pracovníkom pri vyučovaní náboženstva, alebo pri rôznych stretnutiach, kedy by sa dali tieto modlitby a obrázky vhodne použiť.